| Velické Granáty | |
| skupina veží | |
 Zľava Granátový roh, Malá Granátová veža a Granátová veža, Vyšné granátové sedlo a Granátová stena. | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Okres | Poprad |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | 2 420 m n. m. |
| Súradnice | 49°9′56″S 20°9′30″V / 49,16556°S 20,15833°V / 49.16556; 20.15833 |
| Najľahší výstup | I, Granátová lávka a niektoré veže, len s horským vodcom. |
  Poloha v rámci Slovenska | |
 Poloha v rámci Tatier | |
| Wikimedia Commons: Velické Granáty | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Velické Granáty (správne Velické granáty) sú masív v rázsoche Bradavice nad Velickou dolinou vo Vysokých Tatrách. Chrbticu Velických granátov tvoria Granátové veže (poľ. Granackie Turnie). Ich výbežky, vysunuté k Velickej doline, sú Granátové steny (poľ. Granackie Baszty, nem. Granatenwand, maď. Gránátfal). Sú to Opálová stena, najvýraznejšia Granátová stena a Velická stena. Medzi Granátovými vežami a Granátovými stenami tiahne sa po celej dĺžke široká a výrazná rampa - Granátová lávka, ktorá ich od seba oddeľuje.[1][2]
Hrebeň Velických granátov oddeľuje Velickú dolinu od Slavkovskej doliny, ktorá je rezerváciou a je teda uzavretá pre turistov i horolezcov. V smere od Bradavice hrebeň tvorí: Rohatá veža (2 420 m n. m.), Rohatá štrbina, Granátový roh, Vyšná granátová štrbina, Malá Granátová veža (2 298 m n. m.), Prostredná granátová štrbina, Granátová veža (2 344 m n. m.), Nižná granátová štrbina, Dvojitá veža, Sedlo pod Dvojitou vežou, Velická kopa (2 227 m n. m.) a tri Velické hrby.[2]
Pastieri a poľovníci oddávna nosili z Velickej doliny tmavočervené a čierne granáty. Brúsili z nich kamienky do suvenírovej bižutérie. Granát ako amulet chránil zlatokopov pred nástrahami a duchmi, poľovníkov na kamzíky pred úrazmi. Kamienky nachádzali väčšinou v skalách dolinnej terasy, popri Večnom daždi, a najmä v jej východnej časti, ktorú preto nazývali Granátnicou i Granátovou stenou. Z nej tento názov prešiel na celé terajšie Velické granáty.[1][2]
Z Granátovej lávky sú chodecky dostupné Opálová aj Velická stena, Velické vežičky sú takmer jej súčasťou. Zložitá konfigurácia masívu ponúka veľa horolezeckých ciest. Horolezci sa vyberali do nich dosť neskoro, začiatkom päťdesiatych rokov 20. storočia. Prvovýstup pravým rebrom Opálovej steny urobili 6. júla 1932 H. a G. Cauerovci a E. Probstová s lekárom Deziderom Reichartom. V súčasnosti vedie tromi vysunutými vežami 50 registrovaných ciest. Najviac ich vzniklo v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Veľký podiel na nich majú Ivan Gálfy a Ivan Urbanovič. Medzi inými to boli aj Alexius Kőrtvélyessy, chatár na Zbojníckej a Zamkovského chate, Pavol Vavro a Alan Stolz, pracovníci horskej služby, horskí vodcovia a záchranári, Juraj Weincziller, František Ždiarsky.[2]
Pod Velickými granátmi pravdepodobne už v praveku chodili laténski hutníci z neďalekej huty, ktorá bola v Novom Smokovci. Pri výkope základovej jamy objavili robotníci strieborniak s portrétom cisára Marca Aurelia. Na miesto nálezu prizvaný viedenský archeológ Ignác Spöttl odhalil na ľavom brehu Slavkovského potoka, pod Cestou Slobody, veľmi produktívne metalurgické pracovisko, ktoré bolo činné na prelome kresťanského letopočtu. Stopy po príbytkoch sa síce nenašli, bola tu však relatívne dobre zachovaná taviaca pec kruhového pôdorysu, mohutná žulová nákova, grafitové kokily na odlievanie rudy a za ich pomoci odliate „pagáče“ kujného železa, veľké haldy nedostatočne vytavenej trosky a zásoba netavenej rudy. Zaujímavým nálezom bola železná plastika brodivého vtáka, ktorá sa v súčasnosti nachádza v múzeu TANAPu v Tatranskej Lomnici.[2]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Velické Granáty
