Matúš Šutaj Eštok

V roku 2011 absolvoval magisterské štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.^[3] Od roku 2012 bol právnikom na jej rektoráte. Od roku 2014 pôsobil v Správe štátnych hmotných rezerv ako právnik. V rokoch 2014 až 2016 bol riaditeľom odboru vnútornej správy Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu. V roku 2016 bol poradcom podpredsedu vlády. V rokoch 2016 až 2018 bol generálnym tajomníkom služobného úradu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Od septembra 2018 bol vedúci Úradu vlády SR.^[1][4]

Poslanec NR SR

V parlamentných voľbách v roku 2020 kandidoval z 10. miesta za stranu SMER-SD, za ktorú bol s 5 049 hlasmi zvolený za poslanca Národnej rady SR.^[5] Počas vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora bol v opozícii.

V novembri 2020 sa pridal na kandidátku novovzniknutej strany Petra Pellegriniho HLAS–SD.^[6]Za novú stranu kandidoval z 10. miesta v parlamentných voľbách v septembri 2023. Vo voľbách získal 27 093 hlasov a bol zvolený do parlamentu.^[7]

Minister vnútra SR

Do úradu ministra vnútra Slovenskej republiky bol vymenovaný 25. októbra 2023 v štvrtej vláde Roberta Fica.^[8]

Odvolanie prezidenta Policajného zboru a vymenovanie jeho nástupcu

10. októbra 2023 vtedajší prezident Policajného zboru Štefan Hamran oznámil, že ku koncu mesiaca vo funkcii skončí, ak sa Robert Fico ujme moci. Fico deň po parlamentných voľbách vyhlásil, že Hamrana spolu so špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom odvolá z ich funkcií.^[9] Nový minister vnútra Šutaj Eštok odvolal Hamrana z funkcie tri dni pred Hamranovým plánovaným odchodom do civilu a preradil ho na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade.^[10][11] Hamranovým nástupcom bol plk. Rastislav Polakovič.^[12][10][11]

15. novembra 2023 Šutaj Eštok za prezidenta Policajného zboru dočasne vymenoval plk. Ľubomíra Soláka.^[13] 29. novembra po Solákovom vypočutí Výborom na obranu a bezpečnosť NR SR Šutaj Eštok oznámil, že Soláka vymenuje za prezidenta PZ natrvalo.^[14]

Šutaj Eštok po svojom nástupe tiež zrušil funkcie prvého viceprezidenta a viceprezidenta polície a zriadil novú pozíciu viceprezidenta pre migráciu.^[15]

Hlasovanie o nedôvere

22. novembra 2023 prebehlo v Národnej rade Slovenskej republiky hlasovanie o vyslovení nedôvery Šutajovi Eštokovi. Za návrh hlasovalo len 61 zo 136 prítomných poslancov, pričom na odvolanie bolo potrebných aspoň 76 hlasov. Návrh na odvolanie ministra podali opozičné strany Progresívne Slovensko (PS), KDH, SaS a hnutia Slovensko, Za ľudí, KÚ, ktoré tvrdili, že minister porušil zákon tým, keď nekomunikoval s úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti pri rozhodnutí o postavení vyšetrovateľov mimo služby, pričom títo mali status chráneného oznamovateľa. Kritizovala tiež opatrenia na slovensko-maďarských hraniciach, ktoré opozícia považuje za divadlo.^[16][17]

Vystúpenie v relácii Daniela Bombica

V marci 2024 vystúpil v internetovej relácii trestne stíhaného extrémistu Daniela Bombica s pseudonymom Danny Kollár, ktorý je medzinárodne hľadanou osobou a súd vo Veľkej Británii rozhoduje o jeho vydaní na Slovensko. Reláciu spolumoderuje Judita Laššáková, bývalá asistentka europoslanca za Kotlebovu ĽSNS Miroslava Radačovského a súčasná kandidátka strany SMER-SD do júnových eurovolieb. Účasť ministra vnútra SR v relácii extrémistu, medzi ktorého aktivity patril aj doxing (kyberšikana založená na zverejňovaní osobných informácií) zameraný na policajtov, lekárov a ďalšie osoby, kritizovali napr. bývalý prezident Policajného zboru Jaroslav Spišiak (PS) alebo exminister spravodlivosti Viliam Karas (KDH).^[18][19][20]

Predseda strany HLAS – Sociálna demokracia

Začiatkom júna 2024 bol Matúš Šutaj Eštok vymenovaný ako predseda strany HLAS – sociálna demokracia. Nahradil tak zakladateľa strany a novozvoleného prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho. V tajnom hlasovaní bolo 750 prítomných delegátov, 725 delegátov hlasovalo za, 15 delegátov hlasovali proti a 10 delegátov sa zdržalo. Po nástupe sa so stranou usiluje o post predsedu NRSR.