Čäbol

Tento článok si vyžaduje rozšírenie, aby zodpovedal základnému štandardu kvality. Pozrite si stránky z kategórie návody a štýl, prípadne diskusiu k článku a článok, prosím, doplňte.

Čäbol^{[pozn 1]} (kór. 재벌 – „plutokracia“, „bohatá rodina“) je koncern alebo konglomerát v Južnej Kórei, ktorý sa vyznačuje vysokou koncentráciou vlastníctva kapitálu do rúk jednej rodiny, extrémne vertikálnou štruktúrou riadenia, veľmi vysokým pomerom dlhu k vlastnému kapitálu a silnou prepojenosťou jednotlivých dcérskych spoločností prostredníctvom vlastníckych, investičných a platobných vzťahov za pôsobenia centrálnej koordinácie. Jedná sa o kórejskú obdobu japonských zaibacu.

Historicky išlo často o rodinné podniky z koloniálnej éry, ktoré výrazne expandovali v dôsledku rapídnej industrializácie v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Vláda v snahe podporiť hospodársky rast incentivizovala vybrané podniky, ktoré uprednostňovala pri alokovaní finančných zdrojov, poskytovala trhovú ochranu a umožňovala im vytvárať monopoly a oligopoly, aby im tak priniesla úspory z rozsahu. Výsledkom tejto politiky bolo vytvorenie špecifického vzťahu medzi štátom, veľkými podnikmi a bankovým sektorom.^[2][3]

Čeboly sa stali hnacím motorom exportne orientovanej ekonomiky, vďaka ktorému sa dokázal pôvodne chudobný štát dostať medzi ekonomické veľmoci. Zároveň ale so sebou priniesol negatívne efekty, ktoré sa naplno prejavili vo východoázijskej finančnej kríze v roku 1997. Silná koncentrácia kapitálu (v roku 1995 až 16,9 % HDP) viedla k prehĺbeniu majetkových nerovností, nerovnomernému rozvoju jednotlivých ekonomických sektorov, štrukturálnej korupcii a zanedbaniu malých a stredných podnikov.^[4] Až kríza naplno ukázala slabinu systému, keď jedna tretina z 30 najväčších čebolov upadla do krachu. Tieto podniky podstupovali vysoko riskantné investičné kroky, operovali s vysokou mierou dlhov a nízkou mierou zisku, pričom nízka miera transparentnosti a zodpovednosti zo strany manažmentu umožňovali, aby tieto negatíva unikali širšej pozornosti.^[5]