Šípska Fatra

Nachádza sa v severnej časti pohoria na rozhraní Liptova, Oravy a Turca. Šípsku Fatru rozdeľuje rieka Váh na dve časti. Až do roku 1978 bola súčasťou Chočských vrchov, no pre väčšiu geologickú príbuznosť bola preradená do Veľkej Fatry. Z hľadiska ochrany prírody je časť Šípskej Fatry zahrnutá do NP Malá Fatra a časť do NP Veľká Fatra.

Z východu je vymedzená obcou Biely Potok, Ružomberkom, obcou Valaská Dubová a sedlom Brestová. Zo severu obcami Komjatná a Žaškov. Zo západu a severozápadu je oddelená riekou Orava a Váh od Malej Fatry.

Z juhu je od zvyšku pohoria oddelená hranicou^[1], prechádzajúcou Ľubochnianskym sedlom, časťou Ľubochnianskej doliny, dolinou Kračkov, časťou záveru doliny Bystrého potoka, v sedle pod najvyšším vrchom Vtáčnik (1 236,3 m n. m.) prechádza do záveru Čutkovskej doliny, cez kótu Vtáčnik (1 090,4 m n. m.) do Trlenskej doliny a cez osadu Vlkolínec až k Bielemu Potoku.

Z geomorfologického hľadiska ju zo severu ohraničuje Oravská vrchovina a Krivánska Fatra (podcelok Malej Fatry), zo západu Šútovské podhorie a Turčianske nivy (podcelky Turčianskej kotliny), z juhu Lysec, Šiprúň a Revúcke podolie (podcelky Veľkej Fatry) a z východu Liptovská kotlina (podcelok Podtatranskej kotliny) a Choč (podcelok Chočských vrchov).^[1]

Najvyšším vrchom je Vtáčnik (1 236,3 m n. m.). Vrch Šíp (1 169,5 m n. m.), ktorý dal meno celému pohoriu, označovaný v niektorých zdrojoch ako najvyšší vrch Šípskej Fatry, je najvyšší v časti podcelku na pravej strane rieky Váh.

• Malinné 1 209,2 m n. m.
• Kopa 1 187,2 m n. m.
• Šíp 1 169,5 m n. m.
• Zadný Šíp 1 142,7 m n. m.
• Kečky 1 138,9 m n. m.
• Radičiná 1 127,2 m n. m.
• Sidorovo 1 099,0 m n. m.
• Ostré 1 066,6 m n. m.
• Kútnikov kopec 1 064,2 m n. m.
• Čebrať 1 054,2 m n. m.^[2]

Časť územia podcelku patrí do Národného parku Veľká Fatra, resp. jeho ochranného pásma, severná časť patrí do ochranného pásma Národného parku Malá Fatra. Z maloplošných chránených území tu leží napr. národná prírodná rezervácia Šíp, Madačov, Kornietová a prírodná rezervácia Korbeľka, Krkavá skala, Močiar, Rojkovská travertínová kopa, Rojkovské rašelinisko a Šútovská epigenéza.^[3]

Krasové javy

Z povrchových krasových javov sú najčastejšie škrapy – ostrohranné výbežky vápencov, ktoré je možné nájsť na Šípe. Skupina závrtov, lievikovitých priehlbní priemeru 15 – 20 m sa nachádza v sedle Na vrch (Žaškovské sedlo) nad obcou Stankovany.

Z jaskynných krasových foriem je možné pozorovať drobnejšie jaskyne vo vrcholových častiach príkrovových trosiek. Popri nich, najmä na úpätí skalných stien, je možné nájsť drobnejšie jaskyne a previsy vytvorené mrazovým zvetrávaním, napr. jaskyňa na Šípe, abri v Okrúhlej skale (Jánošíkov stôl), viacero jaskýň v Hrdoši (najdlhšia 120 m, v severovýchodnom výbežku) nad obcou Komjatná, priepasť Zvonica v masíve Kečiek (hĺbka 35 m), puklinová jaskyňa na Čebrati (60 m). Medzi jaskyne, ktoré vznikli pôsobením vodných tokov, je možné zaradiť napr. Stankoviansku jaskyňu (25 m) v doline Váhu.

V severnom svahu Párnického Šípa je Ľadová jaskyňa v Šípe – priepastná jaskyňa (hĺbka 28 m), v ktorej sa až do letných mesiacov udržiava zaľadnenie. Ďalšie tri jaskyne sú v Majdovskom vŕšku pri obci Žaškov.Väčší počet jaskýň je juhozápadne od obce Kraľovany, na ľavom brehu rieky Váh, vo veľkom meandri, v západnom hrebeni Kopy, kde sa v dolomitických vápencových bralách nachádza 14 menších jaskýň s najväčšou presahujúcou dĺžku 70 m. Na hrebeni vrchu Meškovo, nad dolinou Hrabovo sa nachádza 72 m hlboká priepasť.

Šípska časť Veľkej Fatry je rozdelená hlbokým údolím Váhu, napriek tomu ponúka atraktívne lokality pre turistov. Medzi turisticky obľúbené ciele patria bralá Šípu, stredisko Malinô Brdo či svetoznámy Vlkolínec. Celá oblasť je vybavená sieťou turistických trás, umožňujúcich podnikať kratšie i dlhšie výlety.^[3]