Šen-nung-ťia

Administratívny štatút obvodu Šen-nung-ťia je dosť nezvyčajný v tom, že je to jediná administratívna jednotka na úrovni okresu Čínskej ľudovej republiky označená ako „lesná oblasť“ (林区), a nepoužíva zvyčajnú denomináciu okresu alebo mestského okresu.

Štatút Šen-nung-ťia v Chu-peji je tiež trochu nezvyčajný v tom, že túto jednotku na úrovni okresu priamo spravuje provinčná vláda, na rozdiel od toho, aby bola súčasťou prefektúrneho mesta alebo prefektúry, ako sú všetky „normálne“ okresy v Chu-pej. Toto usporiadanie však nie je jedinečné pre Šen-nung-ťia, pretože Chu-pej má aj tri mestá na úrovni okresu (Sien-tchao, Tchien-men, Čchien-ťiang), ktoré sú priamo pod provinčnou vládou bez toho, aby boli súčasťou jednotky na úrovni prefektúry.

Okres bol vytvorený 28. mája 1970 z priľahlých oblastí okresov Pa-tung, Pao-kchang, Fang a Sing-šan.^[2] Šen-nung-ťia sa ďalej delí na 6 miest, 1 obec a 1 minoritnú obec.^[2]

Sídlo okresu je v meste Sung-paj v severnej časti; hlavným turistickým centrom je mesto Mu-jü neďaleko južnej hranice okresu.

Lesná oblasť Šen-nung-ťia je pomenovaná po horskom masíve Šen-nung-ťia, ktorý sa zvyčajne považuje za východnú (a najvyššiu) časť pohoria Ta-pa. Pohorie Šen-nung-ťia tvorí predel medzi dvoma časťami okresu: vody zo strednej a severnej časti sa vlievajú na sever do rieky Chan (prítok Jang-c’-ťiang, ktorý sa pripája k Jang-c’-ťiang oveľa ďalej na východ vo Wu-chane), zatiaľ čo južná časť sa vlieva do Jang-c’-ťiang priamejším spôsobom, cez množstvo krátkych tokov tečúcich na juh, ako je napríklad potok Šen-nung. Niektoré z najvyšších hôr provincie Chu-pej - ktoré sú zároveň najvyššími horami pohoria Ta-pa - sa nachádzajú v okrese. Tri najvyššie vrcholy, ktoré sa nachádzajú západne od mesta Mu-ju, sú Šen-nung Teng (3 105 m), Ta Šen-nung-ťia (3 052m) a Siao Šen-nung-ťia (3 005m, na hranici s okresom Pa-tung). Lao-ťün Šan, vysoký 2 936 metrov, sa nachádza severovýchodne od Mu-jü.

Lesná oblasť Šen-nung-ťia leží v ekoregióne vždyzelených lesov pohoria Ta-pa.^[3]

V horách a mokradiach okresu sa nachádza množstvo chránených oblastí, najmä známa národná prírodná rezervácia Šen-nung-ťia (神农架国家自然保护区), ktorá je zaradená do Svetovej siete biosférických rezervácií UNESCO. Rezerva zahŕňa 2 168 km² lesa,^[4] a vďaka rôznorodosti prírodných podmienok v rôznych nadmorských výškach má vysokú diverzitu rastlín. Jeden prieskum čínskych botanikov uvádza 3 479 vyšších rastlinných druhov nájdených v oblasti.^[5] Z týchto druhov je 1 793 endemických v Číne.^[1] V skutočnosti sa v okrese nachádza najväčšia diverzita druhov listnatých drevín na svete.

Okrem podpory vysokej diverzity rastlín umožnili variácie v topografii a stabilite podnebia regiónu prostredníctvom minulých udalostí zaľadnenia zachovať vysokú diverzitu zvierat.^[1] Medzi chránené druhy živočíchov patrí aj langur tibetský, ktorého populácia v okrese údajne vzrástla v rokoch 1990 až 2005 z 500 na vyše 1200.^[6] Pre tento ohrozený druh primátov je vyčlenené osobitne chránené územie s rozlohou 100 km štvorcových. Medzi ďalšie druhy v okrese patrí veľmlok čínsky, leopard obláčikový a medveď ušatý.^[1] Celkovo bolo v prírodnej rezervácii pozorovaných 600 druhov stavovcov (92 cicavcov, 399 vtákov, 55 rýb, 53 plazov a 37 obojživelníkov), a 4 365 druhov hmyzu.^[1]

Šen-nung-ťia má miesta vedeckého záujmu aj pre paleontológov. Jaskyňu nosorožcov v meste Chung-pching označili čínski paleontológovia za najbohatšie nálezisko fosílií v krajine po Čou-kchou-tien.^[7]

Okres je hornatý a (ako už názov napovedá) silne zalesnený, čo z historického hľadiska robilo lesníctvo hlavným odvetvím. V okrese sa od 60. do 80. rokov 20. storočia ročne vyprodukovalo vyše 100 000 metrov kubických dreva (vyše milióna kubických metrov v 70. rokoch^[4]), no koncom 90. rokov sa zameranie zmenilo z ťažby na ochranu lesov.^[6] Oficiálne sa výrub prirodzeného lesa úplne zastavil v marci 2000.^[4]

Nízka populácia okresu v porovnaní s typickým okresom v Chu-peji podobnej veľkosti znamená pomerne malé množstvo poľnohospodárstva; napriek tomu sa okres snaží dostať na mapu sveta ako výrobca čaju.

Rovnako ako inde v hornatej západnej časti provincie Chu-pej využíva energiu riek a potokov v Šen-nung-ťia množstvo malých vodných elektrární .

Popri čínskej národnej diaľnici 209, najmä v meste Mu-jü a jeho okolí, operuje množstvo turistických zariadení.

V priemere zostáva oblasť pomerne chudobná, pričom HDP na obyvateľa je nižší ako ktorákoľvek z jednotiek na úrovni prefektúry v provincii Chu-pej.^[4] Priame porovnanie medzi Šen-nung-ťia a jednotkou na úrovni prefektúry Chu-pej, ako je I-čchang alebo Chuang-š', môže byť, samozrejme, zavádzajúce, pretože takmer všetky jednotky na úrovni prefektúry Chu-pej majú veľké urbanizované jadro (so zodpovedajúcimi vyššími príjmami), zatiaľ čo Šen-nung-ťia nie.

Meno Šen-nung-ťia pochádza z mena mýtického božstva/legendárneho cisára Šen-nunga a ťia, čo znamená rebrík: doslova „rebrík Šen-nung“, po mýtickom ratanovom rebríku, o ktorom sa hovorilo, že Šen-nung používal na výstup a zostup z hory (neskôr sa vraj rebrík magicky premenil na hlboký les).

Ľudia zo Šen-nung-ťia zanechali dielo Epos temnoty, zbierku rozprávok a legiend zo starodávnej Číny v epickej poézii .