Žytomyr

Žytomyr patrí k najstarším mestám na Ukrajine a býval jedným z dôležitých stredísk Kyjevskej Rusi. Prvé zmienky pochádzajú už z roku 884. Roku 1320 sa stal súčasťou Litvy, roku 1569 potom zjednoteného Poľsko-litovského štátu. V tom čase tu vznikla tiež početná židovská komunita.

Roku 1648 bolo mesto obliehané Bohdanom Chmelnickým. Pod ruskú správu prešlo po delení Poľska roku 1793 a skoro nato sa stalo sídlom Volyňskej gubernie. Koncom 19. storočia tvorili Židia tretinu zo 70 000 obyvateľov; fungoval tu rabínsky seminár a vyrastali tu mnohé osobnosti židovskej kultúry, m. i. Chajim Nachman Bialik. V júli 1941 bol obsadený nacistickými vojskami. Oslobodený Červenou armádou 31. decembra 1943. Židovská komunita bola najväčšou obeťou nacistickej okupácie v rokoch 1941 – 1944. Od roku 1937 je Žytomyr sídlom Žytomyrskej oblasti (do roku 1991 Ukrajinskej SSR, dnes nezávislej Ukrajiny).

V Žytomyri funguje vedľa literárneho múzea a ďalších inštitúcií tiež Konzervatórium Viktora Kosenka. Z mesta pochádza mnoho hudobníkov a skladateľov. Je tu 10 vysokých škôl prevažne technického zamerania.

Koroľovovo múzeum

Najslávnejšieho zo svojich rodákov si mesto uctilo založením Múzea kozmonautiky Sergeja Pavloviča Koroľova. Múzeum má dve časti, prvá je venovaná Ukrajine, druhá expozícia má názov Človek a vesmír. V múzeu je mnoho originálnych exponátov z dejín kozmonautiky, napr. návratový modul Sojuzu 27 či skafander československého kozmonauta Vladimíra Remka. Je tu aj mnoho rôznych makiet, napr. lodi Sojuz alebo Lunochodu 2. Je tu dokumentované tiež zapojenie bývalého prezidenta Ukrajiny Leonida Kučmu, ktorý bol dlhoročným riaditeľom závodu Južnoje, kde sa v utajení vyrábali komponenty kozmických rakiet.^[1]

V meste je zastúpený predovšetkým sklársky, strojársky, chemický a obuvnícky priemysel, vyrábajú sa tkaniny, autodiely a obrábacie stroje.

Žytomyr je pomerne významným dopravným uzlom. Leží na križovatke hlavnej cesty spájajúcej Kyjev so západnou Ukrajinou (súčasť európskeho ťahu E40) a trasy vedúcej z Bieloruska na Vinnycju a do Moldavska. Funguje tu medzinárodné letisko.

V Žytomyri sa zbieha päť železničných tratí, ktoré sú však všeobecne jednokoľajové a nepatria medzi hlavné ťahy. Mesto má denné spojenie s Kyjevom, Moskvou, Charkovom, Petrohradom, Kišiňovom a Odesou, cieľom regionálnych spojov je potom Korosteň, Korostyšiv, Fastiv, Berdyčiv a Novohrad-Volynskyj.

Ako v jednom z prvých ukrajinských miest tu bola roku 1899 električková doprava. Po doplnení trolejbusmi roku 1962 prešla útlmom; jedna z hlavných liniek však prežila aj hospodársku krízu z konca 20. storočia a funguje dodnes. Trolejbusových liniek je v prevádzke 18.

• Sviatoslav Richter – ruský klavirista
• Sergej Koroľov – hlavný sovietsky raketový inžinier a vedúci sovietskeho kozmického programu
• Valerij Ševčuk – ukrajinský spisovateľ
• Tadeusz Borowski – poľský novinár a autor židovského pôvodu
• Oleh Olžyč – ukrajinský básnik, člen OUN
• Myroslav Popovyč – súčasný ukrajinský filozof a spisovateľ
• Ossip Bernstein – francúzsky šachový veľmajster
• Jarosław Dąbrowski – poľský revolucionár a generál
• Vladimir Korolenko – ruský spisovateľ
• Borys Ljatošynskyj – ukrajinský skladateľ a dirigent

• Žytomyrsko-berdyčevská operácia

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žytomyr.

• Oficiálne stránky mestskej rady (po ukrajinsky)
• Žytomyr: dejiny a kultúra (po ukrajinsky)
• Журнал Житомира (po rusky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žytomyr na českej Wikipédii.