Ašot III. (arménsky kráľ)
Ašot III. Milostivý (armén. Աշոտ Գ. Ողորմած – Ašot III. Voghormac; † 977) bol piaty kráľ stredovekého Arménskeho kráľovstva z rodu Bagratovcov. Vládol v rokoch 953 – 977. Reformátor arménskej armády. V roku 961 presťahoval kráľovské sídlo z Karsu do pevnosti Ani, z ktorej urobil prosperujúce mesto. Podporoval výstavbu kláštorov v krajine, kultúrny a ekonomický rast.[1][2][3][4][5]
| Ašot III. Milostivý | |
| arménsky kráľ | |
 Socha kráľa Ašota III. Milosrdného, Gjumri, Arménsko | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Bagratovci |
| Panovanie | 953 – 977 |
| Predchodca | Abas |
| Nástupca | Smbat II. Dobyvateľ |
| Biografické údaje | |
| Pôvodné meno | armén. Աշոտ Գ. Ողորմած – Ašot III. Voghormac |
| Narodenie | 10. storočie Arménsko |
| Úmrtie | 977 Arménsko |
| Vierovyznanie | arménske kresťanstvo |
| Rodina | |
| Manželka | Chosrovanujš |
| Potomstvo | Smbat II.; Gagik I.; Gurgén I.; Hripsime |
| Otec | Abas |
| Odkazy | |
 | Ašot III. (multimediálne súbory na commons) |
Život
Bol synom kráľa Abasa[3]. Počas Ašotovej vlády sa Arménsko zbavilo nadvlády upadajúceho arabského Abbásovského kalifátu. Ašotovi sa podarilo upevniť svoju moc nad arménskymi veľmožmi.[3]
V roku 961 preniesol hlavné sídlo z Karsu do Ani, bývalej vojenskej pevnosti. Z Ani urobil prosperujúce sídlo a centrum bagratovskej moci. Voľba na Ani bola možno dôsledkom zlyhania snáh o dobytie starobylého Dvinu. Skvelé vzťahy udržiaval s Arménskou cirkvou, ktorú podporoval v spore s chalcedónskou ortodoxiou.[3] Do Ani zvolal koncil proti katolikovi Vahanovi, ktorý sa pokúsil v Arménsku zaviesť dualizmus. Vahan bol odsúdený a nahradený Štefanom zo Sevanu.[5] Zrejme i preto bolo do predmestia Ani presťahované sídlo arménskeho katolika. Podporoval budovateľskú činnosť. Za jeho vlády došlo k výraznému rozvoju arménskeho monasticizmu. Aj s podporou Ašotovej manželky Chosrovanujše vznikli kláštory Sanahin (966) a Haghbat (976).[3] Ašot mal podporovať výstavbu škôl a nemocníc. Okrem toho mal Ašot podľa historika Stepana Asoghika výrazne podporovať chudobných. Práve pre jeho filantropickú aktivitu mu bol historiografiou udelený titul Milosrdný.[4][1]
Ašot III. viedol vojnu s národmi z Kaukazu a s arabskými Hamdánovcami, ktorých veliteľa Hamtuna mal v roku 959 poraziť (nie je isté, či šlo o hamdánovského generála alebo o Sajfa ad-Davlu). Medzitým sa podarilo byzantskému cisárovi Nikeforovi II. obnoviť byzantskú moc v Malom Arménsku a dobyť aj územie Tarónu. Nový cisár Ján I. Tzimiskes chcel ovládnuť aj Arménsko. Po tom, čo sa však spojené arménske vojská o sile asi 80 000 vojakov v roku 974 stretli na arménskych hraniciach s byzantskými vojskami, bol Ašot III. bez boja uznaný ako kráľ Arménska aj byzantským cisárom. Ašot a Ján uzavreli spojenectvo a Ašot poskytol Byzancii jedlo a 10 000 vojakov na boj s Arabmi. Tzimiskes Ašotovi neskôr napísal dlhý list, v ktorom opísal svoje víťazstvá nad Arabmi v Sýrii.[3][5]
Už počas svojho života udelil Ašot vládu v Karse jeho bratovi Mušeghovi (Karské kráľovstvo) a vládu v Lori synovi Gurgénovi. Oboch urobil kráľmi, ktorý však podliehali jeho moci, keďže sám vládol ako kráľ kráľov. Jeho nástupcom sa stal Smbat II. Dobyvateľ.[3][6]
Referencie
Ďalšia literatúra
- ASOT/ASHOT. In: Encyclopaedic Prosopographical Lexicon of Byzantine History and Civilization. Ed. Alexis G. Savvides; Benjamin Hendrickx et al. Vol. 1. Aaron – Azarethes. Turnhout : Brepols, 2007. ISBN 978-2-503-52303-3. S. 421 – 422. (početná bibliografia)
