Arméni v Rusku

Podľa posledných údajov žije na území Ruska 1 182 388 Arménov. Neoficiálne je to podstatne viac. Udávajú sa aj počty okolo 3 500 000 obyvateľov. Je to preto, lebo mnohí Arméni sa už hlásia k ruskej národnosti a mnohí nemajú štátne občianstvo Ruskej federácie.
Najviac Arménov žije na juhu Ruska. Ide najmä o Krasnodarský kraj, kde ich oficiálne žije 281 680 (neoficiálne až okolo 1 000 000). Druhý najväčší počet arménskeho obyvateľstva žije v Stavropoľskom kraji - 161 324 (neoficiálne 500 000). V hlavnom meste Moskva sa k Arménom hlási 106 466 obyvateľov (neficiálne až okolo 700 000)V Rostovskej oblasti ich žije 110 727 (neoficiálne 400 000). Okrem toho žijú aj v druhom najväčšom meste Sankt Peterburg, na polostrove Krym medzi ruskou komunitou (patrí Ukrajine), vo Volgogradskej a Saratovskej oblasti, dokonca aj v Kaliningradskej oblasti v Pobaltí. Arménske komunity žijú takme vo všetkých väčších mestách Ruska.

Prví Arméni prichádzajú na územie najstaršieho ruského štátu, ktorý sa volal Kyjevská Rus, už v roku 988 po prijatí kresťanstva kniežaťom Vladimírom z Byzancie. Z Konstantinopolu prichádzajú s gréckymi kňazmi a umelcami aj arménski architekti, maliari, lekári a kupci. Arméni totiž boli kresťanmi už od 4. storočia a na dvore byzantského cisára mali veľký vplyv (mnohé manželky byzantských cisárov mali arménsky pôvod). Arménski architekti boli veľmi pracovití a podpísali sa pod stavbu pravoslávnych chrámov po celej Rusi. Už počas existencie Kyjevskej Rusi tu žilo 40 000 Arménov.

V 12. a až v 15. storočí sa dostávajú na územie tatárskeho štátu Zlatá horda. V roku 1410 kronikári uvádzajú, že Arméni bojovali v radoch ruských vojsk proti Rádu nemeckých rytierov v slávnej bitke pri Grunwalde. Počas dobývania Kazane v roku 1552 arménski strelci slúžiaci v tatárskych oddieloch nestrieľali do ruských vojakov, ale strieľali nad ich hlavy. Ivan IV. zasvätil jednu časť Chrámu Vasila Blaženého sv. Grigorijovi, svätcovi z Arménska. V celej Ruskej ríši vznikali arménske kostoly, kupecké osady. Arméni podporovali ruskú štátnu moc a bojovali v prvých líniách ruskej armády. Vyznamenali sa v bojoch proti Napoleonovi, ale najmä vo vojnách proti Osmanskej ríši. Práve preto boli osmanskou a neskôr aj tureckou štátnou mocou perzekvovaní a vystavení mnohým krutým pogromom. Najväčší z nich sa uskutočnil v roku 1915. Vtedy boli Arméni obvinení zo spolupráce s Ruskom a stali sa obeťou jednej z najväčších genocíd v dejinách ľudstva. Fanatickí Turci nemilosrdne vyvraždili takmer 2 000 000 arménskych kresťanov na území západného Arménska (okolie jazera Van, malé Arménsko, ...). ďalšie stotisíce Arménov emigrovali do zahraničia (Francúzsko, USA, Argentína, ale aj Rusko). Turci začali najrv čistky v arménskej armáde, kde pozabíjali vojakov arménkeho a kresťanského pôvodu a potom v tisícoch vraždili arménskych civilistov (ženy, deti, nezastavili sa ani pred starcami). Turecko sa doteraz odmieta priznať k týmto zločinom. Príčinou tejto genocídy boli teda prirodzené sympatie a väzby dvoch kresťanských národov - Arménov a Rusov.

Náboženstvo Arménov v Rusku

Väčšina obyvateľov arménskeho pôvodu v Rusku vyznáva Arménsku apoštolskú cirkev. Je to jedna z najstarších východných kresťanských cirkví, ktoré vznikli oddelením od štátnej byzantskej cirkvi. Arméni sú prvým kresťanským národom, ktorý prijal kresťanstvo už na začiatku 4. storočia, a to v čase, keď bolo ešte v Rímskej ríši prenasledované. Arménski kresťania dokázali odolať tlaku islamizácie už od arabskej expanzie v 7. storočí a nezlomili ich ani útoky a teror Peržanov, Tamerlána a napokon osmanských Turkov. Príslušnosť k Arménskej apoštolskej cirkvi sa stala aj príslušnosťou k arménskym koreňom. Arméni si svoju vieru udržali aj v čase krutej tureckej genocídy. Turci zničili množstvo arménskych chrámov v celom západnom Arménsku a množstvo z nich zmenili na mešity. Nezničili však ducha arménskeho kresťanstva a národa. Arméni prežili aj obdobie ateizácie počas sovietskej vlády a pri sile ich udržiavala aj diaspora v zahraničí.

Malá časť arménskeho obyvateľstva Rusku sa hlási aj k arménskym katolíkom a niektorí k Ruskej pravoslávnej cirkvi. Mnohé ruské mestá zdobia chrámy arménskych kresťanov (Moskva, Sankt Peterburg, Stavropoľ, Krasnodar, Samara, Saratov, Kazaň,...)

Z radov arménskej komunity v Rusku pochádzalo a pochádza veľké množstvo významných osobností Ruského impéria, Sovietskeho zväzu i súčasnej Ruskej federácie. Ide o osobnosti z radov kultúry (hudba, maliarstvo, architektúra, literatúra), športu, politiky, ekonomiky, armády, vedy a techniky a iných oblastí života.

Armáda

• Michail Loris-Melikov (1825-1888), arménsky aristokrat, generál ruskej armády, vyznamenal sa v vo vojnách na Kaukaze proti Turecku za oslobodenie Arménska (1878/1879)
• Valerjan Grigorjevič Madatov (1782-1829), arménsky aristokrat, generál armády Ruského impéria, vyznamenal sa v napoleonských vojnách a vo vojnách proti Turecku a Perzii za oslobodenie Arménska a Gruzínska spod moslimskej nadvlády
• Ivan Davidovič Lazarev (1820-1879), generál ruskej armády, vyznamenal sa v vo vojnách na Kaukaze proti Turecku za oslobodenie Arménska (1878/1879)
• Ivan Christoforovič Bagramian (1897-1982), významný dôstojník Červenej armády, maršal ZSSR, vyznamenal sa v bojoch proti nacistickému Nemecku

Politika

• Sergej Viktorovič Lavrov (1950), ruský diplomat arménskeho pôvodu, ruský diplomat v OSN (1994-2004), od roku 2004 minister zahraničných vecí Ruskej federácie
• Anastas Ivanovič Mikojan (1895-1978), sovietsky štátnik, komunista, prívrženec stalinizmu

Kultúra a šport

• Aram Chačaturjan (1903-1978), ruský a sovietsky hudobný skladateľ, klavirista a dirigent arménskeho pôvodu
• Artur Akopovič Grigorian (1985), ruský futbalista arménskeho pôvodu