Atlantis (raketoplán)

Atlantis (podľa označenia NASA pre orbitálne dopravné prostriedky OV-104) bol druhý najmladší americký raketoplán, ktorý bol používaný v programe Space Shuttle v rokoch 1985 až 2011.

Meno dostal jednak po bájnom svetadieli Atlantída, ale aj po prvej americkej oceánografickej lodi, dvojsťažňovej plachetnici, ktorú v období rokov 1830 – 1866 prevádzkovala Woods Hole Oceanographic Institution.

Ako štvrtý postavený raketoplán, ťažil Atlantis zo skúseností, ktoré získali inžinieri NASA pri stavbe predchádzajúcich raketoplánov. Keď bol dokončený, vážil približne o 3000 kg menej než raketoplán Columbia, a jeho stavba zabrala len polovičný čas. Komponenty, ktoré neboli pri stavbe využité, boli neskôr použité pri stavbe piateho raketoplánu, ktorým je Endeavour.

Atlantis prvýkrát vyštartoval 3. októbra 1985 (vojenská misia STS-51-J) s piatimi astronautmi na palube, a na obežnej dráhe Zeme zotrval 4 dni. Bola to jedna z celkom piatich misií raketoplánu, ktoré mali tajné vojenské poslanie. Atlantis absolvoval najviac letov k ruskej kozmickej stanici Mir. Od roku 1995 uskutočnil celkovo sedem letov k Miru. V priebehu druhého letu bol k stanici pripojený spojovací modul, ktorý pri ďalších misiách umožnil uskutočňovať výmeny kozmonautov.

Od novembra 1997 do júla 1999 prechádzal Atlantis rekonštrukciou, pri ktorej bolo uskutočnených okolo 165 modifikácií. Misie, ktoré odvtedy Atlantis uskutočnil, smerovali k Medzinárodnej vesmírnej stanici. Výnimku tvorí let STS-125 z mája 2009, keď sa raketoplán Atlantis vydal na opravu Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu (HST), aby mu zabezpečil životnosť minimálne do roku 2013.

Atlantis mal podľa pôvodných plánov odísť do výslužby v roku 2008, avšak na konci roku 2007 bolo rozhodnuté o následných dodatočných dvoch výpravách k ISS – STS-129 a STS-132. Neskôr o misii STS-135. Atlantis absolvoval celkovo 33 letov. Z prevádzky bol raketoplán Atlantis definitívne vyradený 21. júla 2011, stal sa tak posledným americkým raketoplánom v doterajšej histórii.