Radvaň (Banská Bystrica)

Prvé písomné zmienky o obci Radvaň pochádzajú z druhej polovice 13. storočia. Zmienky dokladajú, že tu žili kráľovskí rybári, ktorí lovili ryby v Hrone. V roku 1287 daroval uhorský kráľ Ladislav IV. obec Dionýzovi, predkovi šľachtického rodu Radvanských. Obec sa následne stala sídlom tohto významného rodu, ktorého predstavitelia si v obci postavili v 16. storočí reprezentatívny kaštieľ.

Radvaň bola v roku 1964 zlúčená s obcou Kráľová do obce Radvaň-Kráľová. Tá bola o dva roky neskôr pripojená k Banskej Bystrici.

Obyvatelia Radvane sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom a niektorými remeslami. V obci pôsobili farbiari, klobúčnici, nožiari a hrebenári. V rokoch 1633 – 1925 tu pôsobili aj niekoľkí výrobcovia pušného prachu, ktorý bol veľmi kvalitný a vyhľadávaný. V roku 1687 v obci pôsobili štyria prachári, v dvadsiatych rokoch 20. storočia sa výrobe prachu ešte venovali rodiny Klimo, Petrikovich a Veselko. Stupy a dielne na výrobu pušného prachu sa nachádzali v blízkej Malachovskej doline (v roku 1786 ich tu bolo 8, v roku 1842 dokonca 11). V druhej polovcii 19. storočia v obci vznikli aj dve súkenky (majiteľmi boli Ján Markovič a J. Horenický). Súkenka J. Markoviča bola zrušená v roku 1950. V roku 1923 bola v Radvani založená súkromná píla firmou Rosenberger a spol., ktorá sa nachádzala pri železničnej stanici. Píla bola po roku 1948 znárodnená a pričlenená k podniku Pohronské píly (neskôr Drevona). V roku 1949 bolo v obci založené jednotné roľnícke družstvo (JRD), ktoré bolo v roku 1961 zlúčené s družstvami v Kráľovej, Kremničke, Malachove, Iliaši a v Rakytovciach do jedného veľkého JRD (s názvom: JRD SNP Banská Bystrica).^[2]

Obec Radvaň bývala známa okrem iného Radvanským jarmokom, ktorý sa konával už v 14. storočí, pravdepodobne počas púte k radvanskému kostolu Panny Márie (v lokalite Hôrka). Privilégium konať výročný jarmok v deň sviatku Narodenia Panny Márie (teda 8. septembra) dostala obec od cisára Leopolda I. v roku 1655 (v roku jeho korunovácie za uhorského kráľa; cisárom sa stal až po smrti otca Ferdinanda III. v roku 1657).^[3] V spore o konanie jarmoku s mestom Banská Bystrica napokon Leopold I. v roku 1697 rozhodol, že jarmok v deň Narodenia Panny Márie sa môže konať len v Radvani. Radvanský jarmok bol jedným z najväčších a najznámejších v Hornom Uhorsku. Odraz jarmok našiel dokonca aj v krásnej literatúre (v poviedkach Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského a Jozefa Gregora Tajovského). Tradícia výročného jarmoku prežila do dnešných čias, ale jarmok sa už koná na Námestí SNP v Banskej Bystrici.

V radvanskom evanjelickom cirkevnom zbore žil a pôsobil ako farár básnik, publicista a prekladateľ Andrej Sládkovič. V Radvani je aj pochovaný na miestnom evanjelickom cintoríne.

Nad Kalinčiakovou ulicou pri evanjelickom cintoríne funguje lyžiarsky vlek s dobrovoľným vstupným. Vlek sprevádzkovali v sezóne 2014/2015 27 rokov po pôvodnom vleku.^[4]

Radvaň tvorí volebný obvod č. 6 a v mestskom zastupiteľstve má 3 poslancov.^[5]

• Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, dvojloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a samostatne stojacou zvonicou z druhej polovice 13. storočia. Nachádza sa vo vyvýšenej polohe nad obcou. V 14. storočí bol kostol rozšírený, došlo aj ku stavbe nového presbytéria. Tieto aktivity súviseli aj s faktom, že sa jednalo o významné pútnické miesto. Severne orientovaná neskorogotická kaplnka pochádza zo začiatku 16. stororčia. Z gotického obdobia sa v kostole zachovala socha Piety z roku 1518, dnes súčasť neogotického oltára. Od roku 1581 až do začiatku 18. storočia bol kostol evanjelický. Počas 17. storočia bol kostol fortifikovaný a bola postavená aj zvonica. Došlo aj k novému zaklenutiu lode krížovou klenbou nesenou dvoma stredovými piliermi.^[6] V roku 1908 bol kostol neogoticky upravený, bola zmenená jeho orientácia a interiér získal výmaľbu od Jozefa Hanulu.

• 
  Kostol Narodenia Panny Márie
• 
• 
  Prístupové schodisko ku katolíckemu kostolu
• 
  Zvonica pri kostole

• Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická tolerančná stavba s pravouhlym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou z roku 1785. V rokoch 1862-1865 bola pristavaná veža s ihlancovou helmicou. V interiéri sa nachádza železobetónový kazetový strop a protestantská empora. Oltár je kazateľnicový. Klasicistická krstiteľnica pochádza z obdobia vzniku kostola, z roku 1787.^[7]
• Kaštieľ Radvanských, renesančná stavba zo začiatku 16. storočia postavená na starších základoch. Je to dvojpodlažná stavba s uzavretým dvorom.^[8] V súčasnosti sa kaštieľ obnovuje.
• Bárczyovský kaštieľ, pôvodne gotický objekt z prelomu 15. a 16. storočia, prestavaný na kaštieľ v polovici 17. storočia, dnes v ruinách.
• Tihányiovský kaštieľ, pôvodne prízemná renesančná kúria zo 17. storočia, prestavaná klasicisticky v roku 1819. Dnes má táto dvojpodlažná stavba neorenesančnú úpravu z druhej polovice 19. storočia. Nachádza sa tu prírodovedecká expozícia Stredoslovenského múzea.
• Soví hrad (hrad Mateja Korvína), dnes už neexistujúca pevnosť nachádzajúca sa pár desiatok metrov od Tihányiovského kaštieľa na mieste dnešného obchodného domu TESCO

• 
  Evanjelický kostol
• 
• 
  Bárczyovský kaštieľ
• 
  Kaštieľ Radvanských
• 
• 
• 
  Tihányiovský kaštieľ

• Radvaň – mládežnícky spevácky zbor pri Rímskokatolíckom kostole Narodenia Panny Márie, Banská Bystrica – Radvaň

Na území Radvane sa nachádza chránený areál Malachovské skalky^[9] a prírodná rezervácia Urpínska lesostep na vrchu Urpín.^[10]

• Andrej Sládkovič (* 1820 – † 1872), evanjelický kňaz, básnik, kritik literárnych a dramatických prác, publicista a prekladateľ.

• KOLLÁR, Ján - SKLENKA, Vladimír: Radvanský jarmok : história a tradícia. Banská Bystrica : ENDOM - DALI BB, 2017. 64 s. ISBN 978-80-972760-4-1
• SKLENKA, Vladimír – PECNÍK, Marcel a kol.: Radvaň : monografia mestečka. Banská Bystrica : Centrum pre rozvoj cestovného ruchu, 2009. 300 s. ISBN 978-80-970078-0-5
• SKLENKA, Vladimír a kol.: Radvaň - monografia obce. Banská Bystrica : DALI-BB, 2014. 264 s. ISBN 978-80-8141-062-8 [Druhé, doplnené a prepracované vydanie predchádzajúcej monografie.]