Banskobystrická diecéza
Biskupstvo Banská Bystrica alebo Banskobystrická diecéza, v úradnom styku Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Banská Bystrica[1] (lat. Dioecesis Neosoliensis) je rímskokatolícka diecéza na Slovensku so sídlom v Banskej Bystrici. Na jej čele od 15. decembra 2012 stojí Marián Chovanec.
| Banskobystrická diecéza Dioecesis Neosoliensis | |
 | |
 | |
| Základné údaje | |
|---|---|
| Cirkev | Latinská cirkev |
| Štát | Slovensko |
| Cirkevná provincia | Západná provincia |
| Metropolitné biskupstvo | Bratislavská arcidiecéza |
| Dátum vzniku | 13. marec 1776 – |
 | |
| Hierarchia | |
| Diecézny biskup | Marián Chovanec |
| Štatistické údaje | |
| Dekanáty | 16 |
| Ostatné údaje | |
| Patrón | František Xaverský |
| Obrad | rímsky |
| Liturgický jazyk | slov. , maď. |
| Katedrála | Katedrála sv. Františka Xaverského |
| Webstránka | http://www.bbdieceza.sk |
| Catholic-hierarchy | catholic-hierarchy.com |
| Cirkevná provincia | |
 | |
História
Územie terajšieho banskobystrického biskupstva bolo pôvodne súčasťou rozsiahleho ostrihomského arcibiskupstva. Vzhľadom na veľkosť tohoto arcibiskupstvo bolo viac pokusov o vyčlenie menších biskupstiev. Úspešne boli zavŕšené v roku 1776 zásluhou cisárovnej Márie Terézie banskobystrické biskupstvo. Jeho utvorenie schválil spolu so spišským a rožňavským biskupstvom pápež Pius VI. 13. marca 1776 bulou Regalium principum.
Cisárovná Mária Terézia novovzniknutému biskupstvu dala do vena niekdajšie arcibiskupské panstvo s kaštieľom vo Svätom Kríži nad Hronom (terajší Žiar nad Hronom) a bývalý jezuitský kostol v Banskej Bystrici určila za jeho katedrálu. Patrón katedrálneho kostola sv. František Xaverský sa stal patrónom biskupstva.
Od 27. júla 2011 do 15. decembra 2012 bola diecéza v stave sede vacante z dôvodu smrti diecézneho biskupa Mons. Rudolfa Baláža. 28. júla 2011 Kolégium konzultorov zvolilo podľa noriem Kódexu kánonického práva za dočasného administrátora diecézy, generálneho vikára diecézy Mons. Mariána Bublinca.
Do dnešných dní sa na banskobystrickej biskupskej katedre vystriedalo 15 biskupov.
Biskupi
Diecézny biskup
Diecéznym biskupom je Marián Chovanec. Za biskupa Banskobystrickej diecézy ho vymenoval 20. novembra 2012 pápež Benedikt XVI.[2] Úrad diecézneho biskupa prevzal 15. decembera 2012.[3]
Doterajší sídelní biskupi a administrátori diecézy
| Meno | Nástup do funkcie | Ukončenie funkcie | Poznámka |
|---|---|---|---|
| František (Peter Pavol Ignác) Berchtold | 1776 | 1793 | |
| Gabriel Zerdahelyi | 1800 | 1813 | |
| Anton (Martin) Makay | 1819 | 1823 | |
| Jozef Belánsky | 1823 | 1843 | |
| Jozef (Ignác) Rudnyánszky | 1844 | 1850 | V roku 1850 abdikoval, zomrel v roku 1859 v Bratislave.[4] |
| Štefan Moyzes | 1850 | † 5. júl 1869 | |
| Zigmund Suppan | Vymenovaný za banskobystrického biskupa v roku 1870, pred konsekráciou sa vzdal biskupstva.[4] | ||
| Arnold (Matej Alojz Vendelín) Stummer | 1872 | 1886 | |
| Imrich Bende | 1886 | 19. január 1893 | |
| Karol Rimely | 6. jún 1893 | † 13. január 1904 | |
| Wolfgang Radnai | 11. júl 1904 | 16. december 1920 | Po rozpade Rakúsko-Uhorska bol štátom vypovedaný z územia svojho biskupstva a 16. decembra 1920 sa vzdal svojej funkcie. Následne bol menovaný za titulárneho arcibiskupa axomiského.[5] |
| Marián Blaha | 13. november 1920 | † 21. august 1943 | |
| Andrej Škrábik | 21. august 1943 | † 8. január 1950 | |
| sedisvakancia | 1950 | 1968 | Ján Dechet, ktorého menoval Slovenský úrad pre veci cirkevné za „správcu diecézy“. V zmysle cirkevných zákonov Svätá stolica Jána Decheta exkomunikovala. Ján Dechet uzurpoval správu diecézy až do svojej smrti v apríli 1968.[4] |
| sedisvakancia | 1968 | 1973 | František Haspra, ktorého vymenoval nitriansky biskup Eduard Nécsey za ordinára s právomocami kapitulného vikára.[6][7] |
| Jozef Feranec | 19. február 1973 | 14. február 1990 | |
| Rudolf Baláž | 14. február 1990 | † 27. júl 2011 | |
| sedisvakancia | 28. júl 2011 | 15. december 2012 | Diecézu spravoval dočasný administrátor diecézy Marián Bublinec. |
| Marián Chovanec | 15. december 2012 | menovaný 20. novembra |
Pomocní biskupi
V súčasnosti diecéza nemá pomocného biskupa.
Prehľad doterajších pomocných biskupov
- Peter Dubovský od 12. januára 1991 do 30. júla 1997 (zrieknutie sa funkcie z dôvodu dosiahnutia kánonického veku)
- Tomáš Galis od 28. augusta 1999 do 14. februára 2008 (menovanie za biskupa Žilinskej diecézy).
Návšteva pápeža Jána Pavla II.
Svätý Otec Ján Pavol II. 12. septembra 2003 celebroval slávnostnú sv. omšu pri ktorej otvoril diecéznu synodu Banskobystrickej diecézy.
Sufragánne začlenenie diecézy
Diecéza bola od svojho vzniku začlenená ako sufragánna diecéza pod Ostrihomskú arcidiecézu. Po rozpade Uhorska a vzniku I. ČSR v roku 1918 vzhľadom na napäté vzťahy medzi Svätou stolicou a vládou trvalo skoro dvadsať rokov, kým sa oficiálne upravilo sufragánne začlenenie diecézy. 2. septembra 1937 Svätá stolica vydala bulu Ad ecclesiastici regimis o vonkajšom ohraničení diecéz a vyňala všetky diecézy Slovenska spod príslušnosti pod Ostrihom a Jáger (maď. Eger) a podriadila ich priamo Svätej stolici.[8]
V roku 1977 bola diecéza začlenená pod novovytvorenú Trnavskú arcidiecézu (od roku 1995 Bratislavsko-trnavská arcidiecéza). Od 14. februára 2008 patrí Banskobystrické biskupstvo pod novovzniknuté metropolitné Bratislavské arcibiskupstvo.
Dekanáty
Dekanáty Banskobystrickej diecézy:
- Banská Bystrica - Katedrála: Badín, Banská Bystrica-Belveder, Banská Bystrica-Fončorda, Banská Bystrica-Katedrála sv. Františka Xaverského, Banská Bystrica-Radvaň
- Banská Bystrica - mesto: Banská Bystrica-Podlavice, Banská Bystrica-Stará Sásová, Banská Bystrica-Sásová, Banská Bystrica-mesto, Donovaly, Riečka, Staré Hory, Tajov, Uľanka
- Banská Štiavnica: Banská Belá, Banská Štiavnica, Podhorie, Svätý Anton, Štefultov, Štiavnické Bane
- Bojnice: Bojnice, Kanianka, Koš, Lazany, Nedožery-Brezany, Nitrianske Pravno, Opatovce nad Nitrou, Tužina
- Detva: Detva, Detvianska Huta, Hriňová, Kriváň, Očová, Stožok, Vígľašská Huta-Kalinka, Zvolenská Slatina
- Krupina: Bzovík, Dolný Badín, Dudince, Hontianske Nemce, Krupina, Litava, Sebechleby, Senohrad, Terany, Čekovce
- Levice: Bátovce, Hontianske Trsťany, Hronské Kosihy, Krškany, Levice-Rybníky, Levice-mesto, Nová Dedina, Pukanec, Santovka, Čajkov, Žemberovce
- Nová Baňa: Brehy, Bzenica, Hliník nad Hronom, Horná Ždaňa, Horné Hámre, Kľak, Nová Baňa, Prochot, Rudno nad Hronom, Sklené Teplice, Tekovská Breznica, Veľké Pole, Vyhne, Žarnovica
- Partizánske: Bystričany, Horná Ves, Kamenec pod Vtáčnikom, Kolačno, Malé Kršťeňany, Oslany, Partizánske-mesto, Partizánske-Šípok, Partizánske 3-Šimonovany, Veľké Uherce, Zemianske Kostoľany, Čereňany
- Prievidza: Chrenovec-Brusno, Handlová, Lehota pod Vtáčnikom, Nováky, Prievidza-Veľká Lehôtka, Prievidza-Zapotôčky, Prievidza-mesto, Sebedražie
- Slovenská Ľupča: Brusno, Medzibrod, Podkonice, Poniky, Priechod, Selce, Slovenská Ľupča, Čerín
- Turčianske Teplice: Horná Štubňa, Kláštor pod Znievom, Mošovce, Slovenské Pravno, Socovce, Turčianske Teplice, Turčiansky Michal, Turčiansky Peter, Valča
- Veľký Krtíš: Balog nad Ipľom, Bušince, Dolné Plachtince, Hrušov, Modrý Kameň, Nenince, Olováry, Opatovská Nová Ves, Sklabiná, Veľká Čalomija, Veľký Krtíš, Vinica, Vrbovka, Čebovce, Želovce
- Zvolen: Budča, Dobrá Niva, Kováčová, Sielnica, Sliač, Sása, Tŕnie, Zvolen-Sekier, Zvolen-Západ, Zvolen-mesto
- Šahy: Demandice, Hokovce, Horné Turovce, Ipeľské Predmostie, Plášťovce, Vyškovce nad Ipľom, Šahy
- Žiar nad Hronom: Horná Ves-Farnosť sv. Jána Pavla II., pápeža, Janova Lehota, Jastrabá, Kremnica, Kremnické Bane, Ladomerská Vieska, Lovča, Lovčica-Trubín, Lutila, Nevoľné, Pitelová, Slaská, Trnavá Hora, Žiar nad Hronom, Žiar nad Hronom-Farnosť Sedembolestnej Panny Márie
Referencie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Banskobystrická diecéza
Externé odkazy
- Oficiálne stránky Banskobystrického biskupstva
- www.catholic-hierarchy.org angl. neoficiálne stránky s údajmi o všetkých diecézach