Bitka pri Kamenci Podolskom

Východný front
	Barbarossa – Pokračovacia vojna – Za polárnym kruhom – Leningrad – Rostov – Moskva – Sevastopoľ – Kerč-Feodosia - 2. Charkov – Voronež-Vorošilovgrad – Ržev-Viazma – Stalingrad – Kaukaz – Ržev-Syčovka – Velikije Luki – Ostrogošsk-Rossoš – Voronež-Kastornoje – 3. Charkov – Kursk – Smolensk – Donbas – Dneper – Pravobrežná Ukrajina – Leningrad-Novgorod – Krym – Bagration – Ľvov-Sandomierz – Jassy-Kišinev – Východné Karpaty – Pobaltie – Kurónsko – Laponsko – Rumunsko – Bulharsko – Debrecín – Kosovo – Belehrad – Budapešť – Visla-Odra – Západné Karpaty – Východné Prusko – Horné Sliezsko – Dolné Sliezsko – Viedeň – Berlín – Praha

Dátum	25. marec 1944 - 15. apríl 1944
Miesto	Ukrajinská SSR; Sovietsky zväz
Výsledok	Nemecký taktickú ústup, víťazstvo Červenej armády

Bitka pri Kamenci Podolskom
	Súčasť bojov východného frontu cez druhú svetovú vojnu
	; Mapa znázorňujúca sovietsky postup smerom, ktorý viedol k obkľúčeniu častí nemeckej 1. tankovej armády
Dátum	25. marec 1944 - 15. apríl 1944
Miesto	Ukrajinská SSR; Sovietsky zväz
Výsledok	Nemecký taktickú ústup, víťazstvo Červenej armády
Protivníci
Sovietsky zväz	Nacistické Nemecko
Velitelia
Georgij Žukov; (pridelenec Stavky); Nikolaj Vatutin; (1. ukrajinský front); Ivan Konev; (2. ukrajinský front)	Erich von Manstein; (Skupina armád Juh); Hans-Valentin Hube; (1. tanková armáda)
Sila
asi 500 000 mužov	asi 200 000 mužov
	Historický portál

Bitka pri Kamenci Podolskom tiež známa ako Hubeho kotol bola ozbrojeným stretnutím na východnom fronte cez druhú svetovú vojnu. Bola súčasťou Dnepersko-karpatskej útočnej operácie.

Koncom februára v roku 1944 prenikla Červená armáda ďalej na západ a jej vrchné velenie pripravovalo útok troch ukrajinských frontov na nemecké zoskupenia v západnej Ukrajine. Hlavný úder mal prebiehať z priestore Dubna – Šepetovka – Ľubar vo všeobecnom smere na Černovice, ktorý mal zničiť Podolsko-kamenecké zoskupenie nemeckých vojsk. 4. marca bol zahájený útok proti severnému krídlu, pri ktorom sa sovietskym vojskám podarilo preraziť frontu a učiniť hlboký vlom. 7. marca 1944 došlo k ťažkým bojom, keď sa nemecká armáda pokúšala z tejto situácie vymanévrovať. Útok sovietskych vojsk však pokračoval a tá prekročila Južný Bug a postupovala k rieke Dnester. 16. marca obsadili jednotky 2. ukrajinského frontu železničnú trať Ľvov - Odesa a vyradili hlavnú nemeckú zásobovaciu tepnu. 26. marca prekročila Červená armáda rumunskú hranicu. 1. ukrajinský front útočil ďalej na západ a 29. marca obsadil mesto Černovice. Došlo k situácii, pri ktorej bola v kotli medzi Bugom a Dnestrom obkľúčená nemecká 1. tanková armáda a na dolnom Dnepri izolovaná nemecká 6. armáda. Sovietsko-nemecký front o dĺžke takmer 900 km bol roztrieštený a nemeckej armáde hrozila katastrofa. V ťažkej situácii maršal Erich von Manstein pripravil plány úniku obkľúčených vojsk. Severnej skupine nemeckých vojsk sa podarilo z obkľúčenia uniknúť pomerne ľahko, ale situácia južnej skupiny v priestore Kamianec-Podiľskyj sa vyvíjala podstatne horšie. Aj tu sa však za ťažkých strát obkľúčené vojská z obkľúčenia prebili a Mansteinovi sa podarilo stabilizovať front. Operácia si na nemeckej strane vyžiadala okolo 35 000 mŕtvych, zajatých a nezvestných vojakov.

Bitka skončila síce sovietskym víťazstvom, ale Červenej armáde sa nepodarilo využiť situáciu, zničiť obkľúčené vojská a zahájiť mohutnejší postup do otvorenej nemeckej obrany. Dňa 14. apríla 1944 oslobodili sovietske jednotky Ternopiľ a Červená armáda prešla do obrany. Maršal Erich von Manstein bol po tejto akcii Hitlerom odvolaný a poslaný do dôchodku.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bitva u Kamence Podolského na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Tento článok týkajúci sa vojenstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.