Ľvov

Medzi ďalšie názvy mesta patria: poľ. Lwów; rus. Львов – Ľvov; nem. Lemberg; jidiš לעמבערג (Lemberg); jidiš לעמבעריק (Lèmberik); lat. Leopolis

Mesto Ľvov založilo v roku 1256 knieža Daniel Romanovič (Haličský), ktorý ho nazval podľa svojho syna Leva. V roku 1349 ho dobyli poľské vojská kráľa Kazimíra III. Veľkého a odvtedy sa mesto stalo jedným zo stredísk poľskej kultúry a vzdelanosti. Postupne v ňom prevládli obyvatelia poľského pôvodu a rímskokatolíckeho náboženstva. Usádzali sa tu aj Nemci a Židia. V roku 1649 a 1655/1656 ho obliehali ukrajinskí kozáci Bohdana Chmeľnyckého a dvakrát ho obliehali aj švédske vojská (1656, 1704). V roku 1772 sa po prvom delení Poľska stalo súčasťou habsburskej monarchie (Rakúska). V rámci Rakúska mala Halič určitú formu autonómie a stala sa centrom poľského a ukrajinského národného života a kultúry. Práve v tomto čase sa obyvatelia Haliče kultúrne vzdialili od svojich ukrajinských pravoslávnych bratov, ktorí žili v Ruskom impériu. V rokoch prvej svetovej vojny bolo mesto krátko obsadené ruskou cárskou armádou a neskôr boľševickou armádou. Po porážke Rakúska a boľševického Ruska 1. novembra 1918 Ľvov sa stal hlavným mestom Západoukrajinskej ľudovej republiky. Potom – súčasťou obnoveného Poľského štátu (1919 – 1939), stalo sa tretím najväčším mestom Poľska. V rokoch 1939 až 1941 bolo súčasťou Sovietskeho zväzu a v rokoch 1941 až 1944 sa stalo časťou Generálneho gouvernementu (okupovaného nacistami). V tomto čase bolo aj strediskom ukrajinských nacionalistov, ktorí sa snažili o nezávislosť Ukrajiny od Sovietskeho zväzu, Nemecka i Poľska (banderovci). V roku 1944 sa mesto opäť stalo súčasťou Sovietskeho zväzu (Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky). Bolo vysťahované väčšinové poľské obyvateľstvo a do mesta sa hromadne prisťahovali Ukrajinci a čiastočne aj Rusi. Od roku 1991 je Ľvov súčasťou nezávislej Ukrajiny.

Ľvov je rozdelený na 6 správnych obvodov („rajónov“):

• Halyckyj (Галицький)
• Zaliznyčnyj (Залізничний)
• Lyčakivskyj (Личаківський)
• Sychivskyj (Сихівський)
• Frankivskyj (Франківський)
• Ševčenkivskyj (Шевченківський)

Etnické zloženie

Väčšinu obyvateľstva podľa sčítania obyvateľstva v roku 2002 tvorili Ukrajinci. Ich percentuálny podiel predstavoval 88,1 % obyvateľov mesta. Ukrajinskú väčšinu získal Ľvov po likvidácii židovskej komunity počas nacistickej okupácie a odsune poľskej komunity po roku 1945. V roku 1931 tvorili Poliaci až 63,5 % obyvateľov mesta a Ľvov bol po Varšave a Krakove tretím najväčším poľským mestom. Dnes žije v meste veľmi málo Poliakov (0,9 %). V meste žijú aj Rusi (8,9 %) a Bielorusi (0,4 %). Malé komunity predstavujú aj Židia (0,3 %) a Arméni (0,1 %). V roku 1931 bol v meste aj vysoký počet obyvateľov židovského pôvodu. Predstavovali 24,1 % obyvateľov mesta.

Náboženské zloženie

Po náboženskej stránke žije veľká časť obyvateľov, ktorá sa hlási k Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi (zjednotenej s Rímom, uniati). Predstavujú asi 35 % obyvateľov mesta a Ľvov patrí k tradičným baštám gréckych katolíkov na Ukrajine. Pravoslávnych, ktorí patria pod patriarchát Kyjev je asi 9 %^{[chýba zdroj]} a pravoslávnych patriacich pod patriarchát Moskva je asi 11,5 %^{[chýba zdroj]}. K rímskym katolíkom sa hlási asi 6 % obyvateľov. Malé skupiny tvoria aj baptisti, Svedkovia Jehovovi, pentekostalisti, židia, moslimovia, či príslušníci arménskej gregoriánskej cirkvi. Preto je v meste veľa chrámov rôznych vierovyznaní. Časť obyvateľstva nevyznáva nijaké náboženstvo.

Vývoj počtu obyvateľov v meste Ľvov

V meste Ľvov sa nachádza veľké množstvo chrámov cirkví rôznych vierovyznaní. V tomto meste sa akoby stretával západný rímskokatolícky svet reprezentovaný silnou poľskou komunitou s východným gréckokatolíckym a pravoslávnym svetom ukrajinského obyvateľstva. Až do vysídlenia Poliakov po druhej svetovej vojne tu existovalo mnoho rímskokatolíckych chrámov. Dnes je z nich iba málo v rukách rímskych katolíkov, pretože príslušníkov tohto náboženstva tu žije v porovnaní sa stavom z roku 1930 oveľa menej. Preto bývalé rímskokatolícke chrámy sú v rukách gréckokatolíckej, pravoslávnej alebo iných cirkví. V minulosti bolo v meste aj veľa funkčných synagóg. Po likvidácii židovského obyvateľstva ich zostalo iba torzo. Väčšina chrámov v meste patrí Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi (zjednotenej s Rímom, uniati) alebo Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (patriarcháty Kyjev i Moskva).

• Katedrála svätého Juraja (gréckokatolícka) vo Ľvove
• Dominikánsky kostol, dnes Chrám svätej Eucharistie Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi
• Katedrála Nanebovzatia Najsvätejšej Panny Márie (rímskokatolícka) vo Ľvove
• Cerkov svätých Oľgy a Alžbety (pred Kostol svätej Alžbety)
• Kostol svätej Márie Magdalény (Ľvov)

• Stanisław I. Leszczyński (* 1677 – † 1766), poľský kráľ a vojvoda lotrinský
• Leopold von Sacher-Masoch (* 1836 – † 1905), rakúsky spisovateľ
• Alexius Meinong (* 1853 – † 1920), rakúsky filozof
• Ivan Jakovyč Franko (* 1856 – † 1916), spisovateľ, kritik a politický aktivista
• Ludwig von Mises (* 1881 – † 1973), rakúsky liberálny ekonóm
• Stanisław Jerzy Lec (* 1909 – † 1966), poľský satirik a básnik
• Stanisław Ulam (* 1909 – † 1984), americký matematik
• Vlasta Fabianová (* 1912 – † 1991), česká herečka
• Stanisław Lem (* 1921 – † 2006), poľský spisovateľ sci-fi
• Jacek Kuroń (* 1934 – † 2004), poľský intelektuál a politik
• Grigorij Alexejevič Javlinskij (* 1952), ruský liberálny ekonóm a opozičný politik
• Ruslana (* 1973), speváčka, pianistka, skladateľka, producentka, tanečníčka a politička
• Jelena Sergejevna Vesninová (* 1986), ruská tenistka

• Banja Luka, Bosna a Hercegovina
• Freiburg im Breisgau, Nemecko
• Krakov, Poľsko
• Kutaisi, Gruzínsko
• Novi Sad, Srbsko
• Przemyśl, Poľsko
• Vroclav, Poľsko
• Winnipeg, Kanada