Bjørn Skaare

Skaare patril medzi najväčšie hokejové talenty v krajine už od útleho veku. Ako pätnásťročný debutoval v najvyššej nórskej lige. V roku 1976 podpísal zmluvu s Färjestadom hrajúcom v Elitserien, ale vo Švédsku odohral jedinú sezónu, než sa presunul do zámoria. V ročníku 1977-78 sa pripojil k tímu Ottawa 67s hrajúcom v juniorskej lige OHL. Počas celej sezóny zbieral v priemere vyše bod na zápas a aj preto sa na jej konci dočkal výberu na drafte. Zo štvrtého kola si ho zvolil Detroit Red Wings, čím sa Skaare stál prvým Nórom draftovaným do NHL.^[3]

Nasledujúcu sezónu začal v Kansas City Red Wings, záložnom tíme Detroitu, ale po skvelých výkonoch sa dočkal pozvánky do prvého tímu. Na svoj premiérový a zároveň aj derniérový zápas v NHL nastúpil 29. novembra 1979. Detroit so Skaarem na súpiske hral proti Coloradu Rockies, ale Nór zápas nedohral pre zranenie, ktoré utrpel pri náraze od obrancu súpera Barryho Becka. Vedenie tímu ho vzápätí preradilo naspäť do rezervného tímu.

Skaaremu sezóna v zámorí nevychádzala ani po psychickej stránke. Veľmi mu chýbala rodná krajina, a preto sa v priebehu ročníka rozhodol vrátiť. V nórskej lige pôsobil až do konca svojej kariéry v roku 1988 s výnimkou sezóny 1981-82, ktorú odohral v Rakúsku.

Skaare, ktorý to so svojím talentom dotiahol až do NHL, vynikal pri slabej konkurencií a získal ocenenie pre najlepšieho hokejistu v krajine. Výborné výkony mu vyniesli aj pozvánku do reprezentácie. Trikrát štartoval za Nórsko na šampionáte nižšej divízie a v roku 1984 reprezentoval krajinu na Zimných olympijských hrách.

Rok po ukončení hokejovej kariéry zahynul pri autonehode. Cestoval z Norrköpingu vo Švédsku do rodného Osla, ale pri prechádzaní cez mesto Kristinehamn stratil kontrolu nad vozidlom a havaroval. Dva mesiace po smrti sa mu narodil syn.