Citroën Ami

Ami vznikol ako model medzi exkluzívnym DS a ekonomickým 2CV. Automobil sa stal vo Francúzsku najpredávanejším automobilom v roku 1966. Porazil tak nakrátko konkurenta Renault 4. Automobil vznikol ako koncept AM. Vozidlo nemalo presahovať 4 metre a malo pohodlne odviezť 4 ľudí. Za koncepciu sa zvolil model 2CV, ktorý však nevyhovoval kvôli zadnej prehnutej časti, ľudia museli mať priklonenú hlavu dopredu.

Flaminio Bertoni tak navrhol postaviť zadnú časť opačne, v tvare písmena Z. Automobil sa tak radí karosériou do neobvyklého typu notchback. Názov Ami vznikol z názvu projektu AM a talianskeho amici alebo francúzskeho ami, priateľ. Ami sa licenčne vyrábal v bývalej Juhoslávií (v dnešnom Slovinsku) v automobilke Tomos pod názvom Tomos Amis. Výroba prebiehala aj v Španielskom meste Vigo a v Brazílskom Porto-Real.

V apríli 1961 prišiel na trh prvý model s názvom Ami. Model si napriek detským chybám v prvých rokoch našiel svoju klientelu. Prebral mäkký podvozok modelu 2CV ale prvky interiéru z exkluzívneho modelu DS ako napríklad volant, kľučky dverí, komfortné sedadlá a ovládacie prvky. Predné okná sú sťahovateľné do polovice, zadné boli pevné. Maximálna rýchlosť bola podľa motorizácie od 105 do 123 km/h. Prevodovka bola synchronizovaná 4. stupňová prepojená s brzdami pre lepšiu účinnosť brzdenia motorom. Strecha bola z laminátu podobne ako pri modeli DS, zvyšovalo to odolnosť voči korózií v okolí rámu. Nové svetlomety boli obdĺžnikového tvaru od firmy CIBIM, úpravou paraboly sa dosiahla 2x lepšia svetelnosť ako pri konvenčných okrúhlych svetlometoch. Prvým modelom nepostačovala ručná brzda z modelu 2CV. K vozidlu sa preto dodával drevený kolík určený pre výmenu kolesa alebo trvalom odstavení.

V roku 1964 prišiel model Ami Break (kombi). Jeho hlavnou výhodou bola lepšia vírová aerodynamika ako pri notchbacku Ami. Model Ami bol preto nahradený modelom Ami 6 so splývajúcou zadnou časťou. Od júna 1966 dostal model 12 voltovú elektroinštaláciu. Pri tej príležitosti prešiel interiér malým faceliftom. V roku 1968 dostal model nové zadné svetlá lichobežníkového tvaru, ktoré boli použité aj pre model 2CV.

V marci 1969 bol predstavený na autosalóne v Ženeve. Ami 8 je vlastne facelift Ami 6, exteriér bol pozmenený druhým továrnym dizajnérom Robertom Opronom. Model sa predával vo verzií Club a Confort, svojím prevedením konkuroval nižšej strednej triede. Vedeniu automobilky však bolo jasné, že Ami 8 bude posledný Ami vo výrobe. Predaje boli necelých 100 000 kusov ročne s klesajúcou tendenciou, na rozdiel od predchádzajúceho Ami 6, ktorý dosahoval 170 000 ročne. V roku 1974 automobilku zachránil Peugeot a v roku 1976 prebehlo zlúčenie do skupiny PSA. V roku 1978 je ročný predaj necelých 54 000 kusov. Peugeot ukončil výrobu a ponúkol svoju platformu 104 pre nový model Citroënu. Ami 8 saloon tak mal priameho nástupcu až Citroën ZX.

Na konci roku 1970 pribudol model GS s 4 valcovým vzduchom chladeným motorom o objeme 1015 ccm a výkone 55 koní. Tento motor však pre GS nebol dostatočný a v roku 1972 bol nahradený novším a väčším motorom o objeme 1222 ccm. Automobilke tak vznikol prebytok stále vyrábaných motorov 1015. Automobilka rozhodla o montáži do modelu Ami 8 s premenovaním na Ami Super. Od januára 1973 tak prišiel na trh model Super, ktorý dosahoval rýchlosť 140 km/h. Ami super sa odlišoval viacerými znakmi, karoséria bola rovnaká ale hrúbka plechu bola zväčšená pre vysoké rýchlosti. Ďalšími odlišnosťami oproti Ami 8 boli 4 otvory vpredu pre lepšie prúdenie vzduchu do chladiča.Posledným znakom bol malý monogram s označením motora 1015 a širšie pneumatiky. Do výbavy pribudli príplatkové jódové svetlá. Páka radenia a ručnej brzdy sa presunula na podlahu a interiér dostal plyšové čalúnenie. Do roku 1976 bolo vyrobených 76 000 kusov Ami Super a Ami Super Break.

M35 bol výsledkom dohody s automobilkou NSU. Model M35 bol malosériový prototyp s rotačným motorom Wankel. Motor Wankel dosahoval takmer dvojnásobný výkon oproti klasickým piestovým a zvládal otáčky až 7000 za minútu. Uvažovalo sa o montáži 1 rotora pre Ami, Bi rotora pre GS a tri rotora pre CX. Citroën vkladal priveľké nádeje a financie do motora budúcnosti, bol jedným z dôvodov jeho neskoršieho krachu. Nákladný vývoj a výroba bola zmarená palivovou krízou a ekonomickou recesiou v 70. rokoch.

Pri vývoji vznikla aj menej známa helikoptéra Citroën, ktorá demonštrovala spoľahlivosť a silu motorov Wankel. Model M35 dosahoval cenou na model Dspecial. Ponúknutý bol iba vybraným zákazníkom, ktorý museli sľúbiť, že najazdia viac ako 14 000 míľ ročne. Bolo vyrobených 267 kusov z plánovaných 500. Citroën ich potom získal spať a zošrotoval. V modeli Citroën GZ boli všetky poznatky zužitkované a vzniklo 847 sériových kusov s motorom Wankel bi-rotor.

Zážihové (Benzin)

Celková výroba okrem modelu M35 dosiahla 1 840 121 kusov.

Prehľad vývoja modelu v rokoch.

Rok	Obrázok	Typ	Vývojová zmena
1961		AM	Začiatok výroby v apríli
1962		AM	Posuvné zadné okno (iba polovica).
1963		AM	Verzia pre export do USA. Dvojité okrúhle svetlomety, okrúhle predné smerovky, chrómované nárazníky, užšia nerezová mriežka prednej masky.
nov.1964		AMB AMF AMC	Model Break (kombi), nové zadné svetlá.
okt.1967		AMBPA	Model Break Club, dvojité predné okrúhle svetlomety, vylepšená povrchová úprava.
máj 1968		AM2 AMB2	Motor M28 o výkone 35k pri 5750 tr/min. Dvojité predné stierače. Zadné svetlá trapezového tvaru.
marec 1969		AM3	Ami 8 nahrádza Ami 6 sedan.
júl 1969		AMJA AMJB	Ami 8 dostalo predné kotúčové brzdy, v brzdovom okruhu sa použila kvapalina LHM.
september 1969		AMB3 AMC3	Ami 8 break (kombi) nahrádza Ami 6 break.
január 1973		AMJF AMJG AMJH	Začiatok výroby Ami Super

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Citroën Ami

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Citroën Ami na francúzskej Wikipédii.