Džungárska panva
Džungárska panva je sedimentačná panva na severozápade Čínskej ľudovej republiky v Ujgurskej autonómnej oblasti. Nachádza sa medzi pohoriami Altaj a Ťanšan. Panva je vyplnená hlavne druhohornými, treťohornými a štvrtohornými usadenými horninami. Podložie panvy (fundament) tvoria prvohorné horniny.
Geologická stavba
Podložie panvy tvoria vulkanické horniny a slabo premenené morské sedimenty, hlavne pieskovce a vápence kambrického až karbónskeho veku.[1]
Výplň panvy tvoria prevažne siliciklastické sedimenty dosahujúce hrúbku v najhlbších častiach okolo 18 km.[2] Najstaršie predstavujú karbónske a permské klastiká (hlavne bridlice, pieskovce a zlepence) lokálne aj vápence. Komplexy triasu tvoria hlavne klastické sedimenty. Pre sedimenty jurského veku ja typická prítomnosť väčšieho množstva uhlia, ktoré je v panve aj ťažené. Väčšina jurských hornín predstavuje usadeniny aluviálnych vejárov a jazerno-deltových plošín. Horniny kriedového veku predstavujú opäť hlavne klastiká (ílovce, pieskovce a zlepence). Podobný charakter mala aj sedimentácia v paleogéne, neogéne a kvartéri.[2]
Tektonika
Názory na tektonický vývoj panvy sa líšia. Je považovaná za reliktnú zaoblúkovú panvu systému Paleotethys,[3] resp. panvu s viacerými fázami vývoja, ktorá mohla byť v druhohorách panvou predpolia, resp. termálne poklesávajúcou panvou.[1]