Diviacka pahorkatina
Diviacka pahorkatina je geomorfologický podcelok Turčianskej kotliny. Leží v jej južnej časti a zo západu, juhu i východu ju obklopujú pohoria. Jediným mestom na jej území sú Turčianske Teplice.
| Diviacka pahorkatina | |
| geomorfologický podcelok | |
 Diviacka pahorkatina pri Dolnej Štubni | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Martin, Turčianske Teplice |
| Nadradená jednotka | Turčianska kotlina |
| Susedné jednotky | Valčianska pahorkatina Turčianske nivy Mošovská pahorkatina Bralná Fatra Flochovský chrbát Kunešovská hornatina Horeňovo Vyšehrad |
| Mesto | Turčianske Teplice |
| Súradnice | 48°53′S 18°50′V / 48,88°S 18,84°V |
| Najnižší bod | severná časť v okolí Turca |
| - výška | cca 440 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vymedzenie
Pahorkatina zaberá prevažnú časť Horného Turca v širšom okolí Turčianskych Teplíc. Najmä v centrálnej časti len mierne zvlnenú krajinu odvodňuje rieka Turiec a jej prítoky. Severným smerom pokračuje Turčianska kotlina podcelkami Valčianska pahorkatina, Turčianske nivy a Mošovská pahorkatina. Veniec hôr začína na východe Veľká Fatra podcelkom Bralná Fatra, nasledujú na juhovýchode a juhu Kremnické vrchy s podcelkami Flochovský chrbát a Kunešovská hornatina a na západe vystupuje pohorie Žiar s podcelkami Horeňovo a Vyšehrad.[1]
Doprava
Turcom vedie hlavná tepna, cesta I/65 z Martina do Kremnice, z ktorej odbočuje cesta do Banskej Bystrice. Západným okrajom pahorkatiny vedie cesta z Hornej Nitry. Nezastupiteľnú úlohu zohráva i železnica, ktorá týmto územím prechádza na trase Zvolen – Vrútky. Odbočkami možno cestovať do Zvolena cez Kremnicu i Prievidze cez Handlovú.
Ochrana prírody
Východný okraj územia patrí do ochranného pásma Národného parku Veľká Fatra, vodný tok Turiec chráni rovnomenná národná prírodná rezervácia. Plošne menšie sú chránené areály Žarnovica, Diviacke kruhy, Jazernické jazierko a Ivančinské močiare, ako aj NPR Rakšianske rašelinisko.[2]
