Doživotný trest odňatia slobody
Doživotný trest odňatia slobody (iné názvy: skrátene doživotný trest, hovorovo doživotie[1]) je trest odňatia slobody, ktorý nemá časové ohraničenie. Väzeň je odsúdený zostať vo väznici do konca svojho života. Na Slovensku je najvyšším možným trestom od zrušenia trestu smrti v roku 1990. Po 25 rokoch väzenia môže väzeň žiadať o podmienečné prepustenie, no tiež môže kedykoľvek požiadať o prezidentskú milosť.[2] K prepusteniu alebo omilosteniu takéhoto väzňa však v histórii samostatného Slovenska zatiaľ nedošlo.
Trestné činy a počet odsúdených na doživotie na Slovensku
Okrem páchateľov úkladných vrážd môže byť doživotie trestom aj za iné závažné trestné činy a to najmä trestné činy proti republike (druhá časť, siedma hlava Trestného zákona)[3] ako sú vlastizrada, úklady proti Slovenskej republike, teror, záškodníctvo, sabotáž, vyzvedačstvo a to najmä v krízovej situácii. Ďalšími sú zločin proti ľudskosti a vojnový zločin alebo postupné zvyšovanie trestu.[4] Trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý ho trestný zákon explicitne dovoľuje udeliť (pozri dole § 47 Zákon č. 300/2005), a len za podmienok, že uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov.[5] (Páchatelia mladší ako 18 rokov (14 až 17 rokov) nemôžu byť odsúdení na doživotie. Pre nich je stanovená hranica max. 15 rokov.)
V roku 2018 si na Slovensku doživotný trest odpykávalo 55 ľudí vo väzniciach v Ilave a Leopoldove.[6] Medzi odsúdencov na doživotie patria napríklad sériový vrah Ondrej Rigo, bývalý vodca slovenského podsvetia Mikuláš Černák alebo nájomný vrah Alojz Kromka. Dvaja väzni odsúdení na doživotie spáchali samovraždu. Jedným z nich bol Ondrej Harvan, ktorého v máji 1993 našli v cele ilavskej väznice obeseného a druhým pravdepodobne Marián Kočiščák (samovražda po vynesení rozsudku v r. 2001).[4]
V máji 2019 si v slovenských väzniciach odpykávalo doživotie 57 väzňov, o čom informovala riaditeľka odboru komunikácie Zboru väzenskej a justičnej stráže Katarína Nováková.[7] Vo februári 2019 pribudol Miroslav Kavický.[8] Tento počet narástol až v posledných rokoch (v roku 2018 boli odsúdení 7 členovia Okoličániho bandy), pretože v rokoch 2012 až 2015 sa zvyšoval pomalšie 31.12.2012: 39, 40, 40, 31.12.2015: 42.[9]
Ku koncu roka 2020 sa v slovenských väzniciach nachádzalo dovedna 10 281 väznených osôb. Z toho počtu bolo 8804 odsúdených a 1477 obvinených. K 16. novembra 2021 si na Slovensku si odpykávalo doživotný trest odňatia slobody 58 osôb.[10] V rokoch 2019 až 2022 bolo odsúdených 5 ľudí avšak viacerí po čas väzby umreli a preto sa počet oproti roku 2019 výšil len o jedného na 58. V roku 2023 pribudol Ján Románek (odpykáva doživotný trest 59 osôb).
História
Do 50. rokov sa v bývalom Česko-Slovensku popravy vykonávali vo väzniciach v Prahe na Pankráci, v Brne, Bratislave, Ostrave, Uherskom Hradišti, Jihlave, Plzni, Litoměřiciach a v Olomouci, potom už len v Prahe a Bratislave. Od roku 1945 do roku 1989 bolo v Česko-Slovensku popravených 1162 odsúdených.[11] Posledný trest smrti v Česko-Slovensku bol vykonaný obesením 8. júna 1989 v Bratislave.[12] Odsúdeným bol Štefan Svitek, ktorý 30. októbra 1987 zavraždil svoju ženu a dve dcéry sekerou. 1. júla 1990 bol trest smrti oficiálne zrušený, hoci už od januára neoficiálne neplatil. Po zániku Česko-Slovenska zákony pokračovali v platnosti v oboch krajinách a trest smrti nikdy nebol obnovený, a tak sa namiesto neho využíva doživotný trest odňatia slobody. Ján Molnár s Ľuborom Masárom boli po roku 1989 prvými odsúdenými na doživotie na Slovensku. Trest si odpykávajú za znásilnenie a vraždu.[13]
Podmienky pre uväznených
V roku 2021 si väzni odpykávali doživotný trest v ústavoch v Ilave, Leopoldove, Trenčíne a v väznica Banskej Bystrici.[10] (Pozri aj Zoznam väzníc na Slovensku.)
Odsúdení na doživotie majú pridelenú celu s plochou 3,5 m², v ktorej je posteľ, stôl, skriňa, rádio a elektrická lampa. Mimo svojej cely sú vždy sprevádzaní väzenskou strážou. Pracovať môžu len v areáli väzenia a nemajú povolený fyzický kontakt s príbuznými.
„Odsúdení na doživotie sú umiestnení v špecializovaných oddieloch, pričom aj všetky aktivity vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených. Ubytovaní sú na jedno a dvojlôžkových celách. Návštevy sú vykonávane spravidla bez priameho kontaktu." Po splnení zákonných podmienok a dosiahnutia pozitívnych zmien môže dôjsť k zmierneniu niektorých obmedzení.[8]
Žiadosti o podmienečné prepustenie
Možnosť požiadať o podmienečné prepustenie na slobodu majú odsúdení po odpykaní si 25 rokov. Tibor Polgári žiadal v októbri 2017, Ľubor Masár po 27 rokoch vo väzení v lete 2018, [14] Ondrej Rigo požiadal o podmienečné prepustenie v máji 2018,[15] Viliam Hauser a Róbert Matta v máji 2019.[7] Zatiaľ boli všetky žiadosti o podmienečné prepustenie zamietnuté.
Doteraz malo aj viacero odsúdených na doživotie túto možnosť, avšak veľká časť z nich tak neurobila. Mikuláš Černák bude môcť žiadať o podmienečné prepustenie v roku 2023.[7]
Zoznam ľudí odsúdených na doživotný trest odňatia slobody
Nasleduje zoznam ľudí odsúdených na doživotie na Slovensku od jeho založenia 1. januára 1993. Autoritatívny pôvodný zoznam, aktuálny k 22. septembru 2010 obsahoval vtedy 33 žijúcich odsúdených.[16] Bol doplnený aj o Jána Molnára a Ľubora Masára, ktorí boli odsúdení ešte v roku 1991 a ďalších. Zoznam v roku 2023 obsahuje 63 vyplnených riadkov. Nie je však úplný pretože: 58 (57+1 v roku 2023) si odpykáva doživotie[10] + 8 mŕtvych (zomreli vo väznici alebo samovražda) + Róbert Okoličány na úteku + Jozef Roháč v súčasnosti vo väzení v Maďarsku, čo je spolu 68.
Odsúdení na doživotie na Slovensku, ktorí nie sú v zozname (z dôvodu snahy dodržať štýl, aký mal pôvodný zdroj[16][17] ).
- V septembri 1991 bol Mestským súdom v Bratislave na doživotie odsúdený občan Česka Jiří Šouta, trest si odpykáva v Česku. Šouta 4. februára 1991 pri pokuse o útek z policajného oddelenia v bratislavskej Dúbravke bodnutím do hrude zavraždil poručíka Milana Dobiáša (†29).[17]
- 31. októbra 2006 Krajský súd v Banskej Bystrici zmenil rozsudok pre údajného slovenského vojnového zločinca Ladislava Nižňanského z trestu smrti na doživotie. Nižňanský zomrel 23. decembra 2011 v Nemecku, predtým ho mníchovský súd, koncom roka 2005, spod obvinení oslobodil.
Vysvetlivky k tabuľke
- Sériový vrah je osoba, ktorá zavraždila tri a viac osôb s určitými prestávkami medzi jednotlivými vraždami.
- Masový vrah je osoba, ktorá spáchala viacnásobnú, masovú, mnohopočetnú vraždu alebo vraždy. [18]
- Organizovaný zločin - zločinec, ktorý spáchal vraždu (zvyčajne viac vrážd) spolu s inými členmi (organizovanej) zločineckej skupiny (zoskupenie najmenej troch osôb).
- † zomrel vo výkone trestu alebo samovražda
- N nie je v súčasnosti v slovenskom väzení
- () poznámka pri mene - všeobecne známa prezývka alebo na úteku alebo hľadaný a pod.
| p.č. | Meno | Dôvod | Dátum odsúdenia | Potvrdenie najvyšším súdom | Poznámky |
|---|---|---|---|---|---|
| 1 | Tibor Polgári | masový vrah (6 vrážd spolu s inými) | 2. februára 1993 | - | Jeden z utečencov počas nepokojov v leopoldovskej väznici v roku 1991. Skupina zabila 5 väzenských strážcov a jedného väzňa pri úteku z väzenia. Pôvodne si odpykával 13-ročný trest za vydieranie. Polgári bol vodcom úteku. |
| 2 | Miloš Uriga | masový vrah (6 vrážd spolu s inými) | 2. februára 1993 | - | Odsúdený s Polgárym |
| 3† | Ondrej Harvan † | masový vrah (6 vrážd spolu s inými) | 2. februára 1993 | - | Odsúdený s Polgárym. Harvan 29. mája 1993 spáchal vo výkone trestu samovraždu. |
| 4 | Jozef Slovák | sériový vrah (5 vrážd) | 20. augusta 1993 | 3. septembra 1993 | Po odpykaní si len 8 rokov za vraždu mladej ženy z Juhoslávie bol prepustený prezidentskou amnestiou v roku 1990. V priebehu rokov 1990–1991 na Slovensku a v Česku spolu zavraždil minimálne 5 žien vo veku 16 až 21 rokov. V jeho prípade zohral úlohu sexuálny motív. Obete sa našli v značnom štádiu rozkladu a so stiahnutou spodnou časťou oblečenia.[17] Slovák má nadpriemernú inteligenciu a niekoľko patentov v elektronike. |
| 5 | Jaroslav Garaj | masový vrah (4 vraždy) | 19. októbra 1994 | Zabil svoju ženu (†34) a tri svoje deti (dve dcéry vo veku 3 a 4 roky a 11-mesačného syna) v Dubovom, kde býval. Predtým, než ich utopil, obe dievčatá znásilnil.[17] | |
| 6† | Ondrej Rigo † | sériový vrah (9 vrážd) | 7. decembra 1994 | 28. februára 1996 | Najhorší sériový vrah v histórii Slovenska. Známy ako ponožkový alebo medzinárodný vrah, začiatkom 90. rokov zavraždil a po smrti sexuálne zneužil 8 žien vo veku od 23 do 90 rokov a štrnásťročného chlapca v Bratislave, Mníchove a Amsterdame.[17] Ondrej Rigo zomrel 14. júna 2022 vo väznici v Trenčíne. |
| 7 | Drahoslav Gembický | vrah (2 vraždy) | 16. decembra 1994 | - | 14. marca 1993 v Padarovciach zabil svojho otca a starú mamu drevenou nohou zo stola.[17] |
| 8 | Róbert Matta | masový vrah (5 vrážd s Hauserom) | 24. mája 1995 | - | 8. apríla 1994 Matta a Viliam Hauser z Bratislavy zavraždili vietnamskú rodinu vrátane tehotnej ženy a dvojročného dieťaťa, pričom obete zastrelili samopalom vz. 61 a dieťa udusili vankúšom. Vylúpili ich rodinnú firmu DUK, s. r. o. na Starej Vajnorskej ceste v Bratislave. Ukradli 1,1 milióna Sk.[17] |
| 9 | Viliam Hauser | masový vrah (5 vrážd s Mattom) | 24. mája 1995 | - | Pozri Róbert Matta. |
| 10 | Štefan Mlynarovič (tiež známy ako Džony) | vrah (2 vraždy) | 11. septembra 1995 | - | Po odsúdení na 25 rokov za vraždu jeho nevernej priateľky v roku 1976 v Bratislave bol v roku 1991 podmienečne prepustený. Dovtedy strávil 30 rokov svojho života vo väzení. 4. júla 1992 zavraždil Annu Mikuličovú v jej byte v Bratislave[17] a je tiež hlavným podozrivým z vraždy dievčaťa, z čoho však nebol nikdy obvinený. V roku 2019 o ňom vo vydavateľstve Citadella vyšla kniha Príbeh vraha s trestom na doživotie, ktorú napísal Dávid Kičin. |
| 11 | Jozef Vígh | vrah (1 vražda spolu s inými) | 23. marca 2000 | - | 2. septembra 1999, Jozef Vígh z Čenkoviec a Stanislav Zimmermann z Malej Lehoty obesili svojho spoluväzňa Štefana Juríka (†27) v Leopoldove koženým opaskom a potom ho v jeho posteli uložili tak, aby smrť vyzerala ako samovražda. V tom čase si Vígh odpykával 15-ročný trest. Obaja boli obvinení z vraždy a ich tresty boli zmenené na doživotie.[19] |
| 12 | Stanislav Zimermann | vrah (1 vražda spolu s inými) | 23. marca 2000 | - | Pozri Jozef Vígh. Stranislav Zimermann od roku 2011 udržiava písomný kontakt so spisovateľom Dávidom Kičinom, ktorému ako jedinému poskytol rozhovor pre knihu Zatratení. V roku 2024 vychádza dotlač knihy, kde Zimermann opísal aj dôvody, prečo Vígh spoluväzňa zavraždil. |
| 13 | Viliam Feigler | vrah (2 vraždy spolu s inými) | 16. júna 2000 | - | Feigler bol v minulosti už 10-krát súdne trestaný, keď v júli 1997 spolu s komplicmi uniesli a za niekoľko dní pomaly umučili k smrti dvoch bezdomovcov v opustenom dome na Lamačskej ceste v Bratislave.[17] |
| 14 | Marek Zivala | sériový vrah (3 vraždy) | 17. októbra 2002 | 18. decembra 2002 | V roku 1996 zabil Jaroslavu K. (†34) v Moste v Česku a vykradol jej byt. V roku 1997 zavraždil Boženu M. (†20) v Žiline a v roku 1998 v Topoľčanoch Oľgu V. (†52) s rovnakým modus operandi.[17] Podľa posudku bol príčetný, no trpiaci sexuálnou úchylkou so sadistickými tendenciami.[19] |
| 15 | Ladislav Boldižár | vrah (3 vraždy) | Najvyšší súd odsúdil Boldižára na doživotný trest odňatia slobody, čím zmenil rozsudok KS v Nitre, ktorý ho odsúdil na 25 rokov väzenia | 21. novembra 2002 | Boldižár 16. júla 2000 na ceste medzi Novými Zámkami a Dvormi nad Žitavou predbehol a zastavil vozidlom auto, v ktorom sa viezla jeho manželka a svokrovci. Streľbe predchádzala hádka so svokrom, ktorý vystúpil z auta. Boldižár ho smrteľne zasiahol do hrude. Potom v aute zastrelil manželku a svokru.[17] |
| 16 | Alojz Kromka (Lojzo čistič) | nájomný vrah (minimálne 3 vraždy) | 30. septembra 2003 (Odsúdený Krajským súdom v Prešove na doživotie. NS SR pre procesnú chybu rozsudok zrušil. KS ho 30. 9. 2003 opätovne potvrdil.)[17] | 10. júna 2004 odvolací senát Najvyššieho súdu | Obvinený sa pred vynesením rozsudku pokúsil o útek zo súdnej siene, pričom napadol justičnú stráž. Kromka zavraždil žilinského mafiánskeho bossa Milana Holáňa a jeho ochrankára Stanislava Vnuka v bare Astória v Žiline. Súd ho uznal vinným aj z vraždy Žanety Mirgovej, ktorá sa stala obeťou streľby do idúceho auta pri Hrabušiciach. Bez povolenia si zadovážil a prechovával zbrane, strelivo a výbušniny. |
| 17 | Štefan Gemer † | vrah (3 vraždy) | ? | 22. septembra 2004 | Dráma v Tupej sa odohrala 25. augusta 2002, keď sa Gemer, žijúci v kolónii s Rómami, dostal do sporu so svojimi susedmi. Gemer totiž svojim susedom predával alkohol a požičiaval peniaze. Zavraždil svojho suseda Mareka Tilzu st., jeho družku Júliu Gaálovú a ich ročného syna Mariána. Pred políciou sa skrýval dva a pol mesiaca v horách.[17] Zomrel 16. septembra 2013 vo výkone trestu. |
| 18 | Anton Tichý | vrah (2 vraždy) | 15. februára 2005 | 14. júna 2005 | Anton Tichý zavraždil Štefana Gaduša (†67) v roku 1992 a Františka Kľúčiara (†36) v roku 1994. Obe vraždy sa stali v Žiline. Prvé telo ukryl v kanáli a druhé vo výťahovej šachte.[19] |
| 19 | Henrich Masár | vrah (3 vraždy) | 12. októbra 2005 | 21. apríla 2006 Najvyšší súd SR zamietol jeho odvolanie | Masár 9. júla 2003 zavraždil 28 bodnými ranami 74-ročnú Máriu Dananyovú. O tri dni neskôr, 12. júla 2003 ráno vnikol do bytu dôchodkyne Margity Šajtlavovej (†75) v Hlohovci, ktorú v chodbe bytu najmenej päťkrát udrel tupým predmetom do hlavy, čím jej spôsobil zranenia, ktorým na mieste podľahla. Jeho poslednou obeťou bol Peter Hanták (†48), ktorého zastrelil v obci Váhovce, v deň svojho zadržania, v osobnom motorovom vozidle Peugeot 307, ktoré potom odcudzil a neskôr s ním havaroval v Kaplnej. Tam ho policajti po päťhodinovej rukojemníckej dráme postrelili a zadržali. Jeho motívom bolo okradnúť obete o peniaze a použiť ich na nákup drog. Masár sa pokúsil vo väzení o samovraždu. |
| 20† | Jozef Kákoni † | organizovaný zločin (4 vraždy spolu s inými) | 3. mája 2006 | 7. decembra 2006 | Špeciálny súd v Pezinku poslal na doživotie za mreže kyselinára Jozefa Kákoniho. Uznal ho vinným zo surovej vraždy bielych koní zastrelením, rozpustením ich tiel v kyseline a následne vyliatím obsahu sudov do kanálov. Takto boli medzi rokmi 2000 až 2002 zavraždené biele kone: Marek Novotný, Marián Cibíček a Vladislav Svihelník ako aj František Miker, otec nápadu s kyselinou. V roku 2015 v ilavskej väznici zomrel na infarkt vo veku 56. rokov.[21] Pozri aj Rastislav Šitta. |
| 21† | Ondrej Neupauer † | organizovaný zločin (3 vraždy spolu s inými) | 6. júna 2006 | 7. decembra 2006 | Ondrej Neupauer a Marián Jánošík boli obvinení za účasť na vraždách troch bielych koní v kauze tunelovania Devín banky – Antona Bujňáka, Zoltána Nyitraia a Štefana Holuba. V roku 2010 zomrel vo väzení v Leopoldove.[22] |
| 22 | Marián Jánošík | organizovaný zločin (3 vraždy spolu s inými) | 6. júna 2006 | 7. decembra 2006 | Pozri Neupauer. |
| 23 | František Jančo | vrah (2 vraždy) | marec 2006 | 20. jún 2006 | František Jančo v auguste 2005 zavraždil svoju družku Helenu Rudincovú troma bodnými ranami do hrude a krku a 44 reznými ranami. Jančo podobným spôsobom v roku 1993 zavraždil siedmimi bodnými ranami svoju manželku, s ktorou mal údajne zlé vzťahy. |
| 24 | Peter Grofčík | vrah (3 vraždy) | 2006 | 3. mája 2007 | Súd ho uznal vinným z dvoch vrážd z rokov 1995 a 2002. Okrem toho mal na svedomí aj vraždu svojho otca, za ktorú bol odsúdený ešte v roku 1992.[23] |
| 25 | Róbert Čačko | vrah (2 vraždy) | 13. júla 2007 | 2009 | Krátko po podmienečnom prepustení z väzenia zavraždil svojho otčima 14 bodnutiami kuchynským nožom.[24] |
| 26 | Peter Laduna | vrah (3 vraždy) | odsúdený Najvyšším súdom | 7. novembra 2007 | V priebehu roka 2001 zavraždil predavačku (†48) v zlatníctve v Šuranoch, zamestnanca klenotníctva z Nového Mesta nad Váhom (†27) a svoju 17-ročnú priateľku Katarínu H.[23] |
| 27 | Rastislav Šitta | organizovaný zločin (4 vraždy spolu s inými) | 17. septembra 2007 | 27. októbra 2009 | Pozri Jozef Kákoni.[21] |
| 28 | Ján Karvai | 3 lúpeže | 3. decembra 2008 | 21. mája 2009 | Odsúdený za 3 lúpeže na základe zásady trikrát a dosť.[25][19] V rokoch 2011 - 2013 poskytol Karvai rozhovor spisovateľovi Dávidovi Kičinovi, ktorý bol uverejnený v knihe Zatratení, ktorá vyšla v roku 2014 vo vydavateľstve DIXIT. |
| 29 | Branislav Adamčo | organizovaný zločin (2 vraždy) | 24. februára 2009 | 13. septembra 2010 potvrdené 22. mája 2015 | Údajný boss zemplínskej zločineckej skupiny. Odsúdil ho vo februári 2016 trojčlenný senát Najvyššieho súdu SR za vraždu Arpáda Nistora a ďalších závažných trestných činov na doživotie. Adamčo čelí okrem toho aj ďalším súdnym procesom na iných slovenských súdoch, napríklad v prípade dvojnásobnej vraždy v Moste pri Bratislave z roku 2004 je jedným zo 4 obžalovaných.[26] |
| 30 | Mikuláš Černák | šéf podsvetia / vrah (min. 20 vrážd spolu s inými) | 10. novembra 2009 | 22. septembra 2010 | Údajný boss slovenského podsvetia. Pôvodne odsúdený za vraždu šiestich ľudí a objednávku jednej vraždy.[19] V roku 2020 sa priznal k ďalším 14 vraždám.[27] |
| 31 | Zoltán Keka | vrah (2 vraždy) | 2010 | 1. júna 2010 | Zavraždil svojho starého otca a po prepustení z väzenia aj svojho otca. K činu sa priznal.[19] V roku 2014 vyšla kniha Zatratení, kde Zoltán Keka spisovateľovi Dávidovi Kičinovi detailne popísal, prečo vraždil. |
| 32 | Miroslav Borbély | vrah (2 vraždy spolu s inými) | 21. júna 2010 | apríl 2011 | Odsúdený za brutálnu vraždu mladého páru z Bratislavy. Telá nezvestného Erika a Miroslavy sa našli po dlhých mesiacoch v studni v dedine Kolta v Novozámockom okrese. V roku 2014 pre knihu Zatratení Miroslav Borbély prehovoril o motíve svojho konania. |
| 33 | Miroslav Dubaj | vrah (2 vraždy) | 2010 | 6. apríla 2011 | V roku 2007 svojho bývalého svokra udusil vankúšom. Vo februári 2010 dobil na smrť poštárku.[19] V roku 2014 vyšla kniha Zatratení, kde Miroslav Dubaj poskytol rozhovor. |
| 34 | Jozef Koky | lúpeže | 2005 | 2012 | Odsúdený na základe zásady trikrát a dosť. V roku 2014 vyšla kniha Zatratení, kde Jozef Koky poskytol rozhovor o svojhom živote. |
| 35 | Arpád Nagy | pedofil | 2011 | - | Odsúdený na základe zásady trikrát a dosť. V roku 2014 vyšla vo vydavateľstve DIXIT kniha Zatratení, kde Arpád Nagy poskytol rozhovor spisovateľovi Dávidovi Kičinovi. |
| 36 | Štefan Szabó | vrah (2 vraždy) | 16. októbra 2013 | 2014 (?) | Zavraždil Andreja Wolfa a Tibora Kováča, ktorým dlžil peniaze.[28] |
| 37N | Róbert Okoličány (na úteku) | organizovaný zločin (3 vraždy) | - | 11. apríla 2018 Najvyšší súd SR potvrdil doživotný trest | Šéfa východoslovenskej zločineckej skupiny Róberta Okoličányho a jeho a ďalších členov skupiny uznal súd za vinných z viacerých skutkov vrátane zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, niekoľkých vrážd, násilných útokov, vydierania, nedovoleného ozbrojovania alebo krádeží áut. Doživotné tresty dostali aj členovia skupiny Róbert Nigut a Jaroslav Potučko. Bývalý košický boss je na úteku od vynesenia právoplatného rozsudku. |
| 38† | Róbert Nigut † (zavraždený na úteku) | organizovaný zločin (4 vraždy) | - | 11. apríla 2018 | Pozri Róbert Okoličány. Meno Róberta Niguta aj napriek intenzívnemu pátraniu stále figuruje v databáze hľadaných osôb, medzi najhľadanejšími zločincami sveta Muž so skleneným okom, prezývaný Luciano, ktorého policajti hľadajú pre viacero vrážd, sa stal tiež obeťou vraždy. Svedok mužom z protizločineckej jednotky popísal jeho likvidáciu a ukázal aj miesto, kde by mal byť pochovaný. |
| 39 | Jaroslav Potučko | organizovaný zločin (2 vraždy) | - | 11. apríla 2018 | pozri Róbert Okoličány. |
| 40 | Ladislav Somogyi | pokus o únos v štádiu prípravy | 18. októbra 2018 | - | Úhrnný trest dostal za obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu v štádiu prípravy a za prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny. |
| 41N | Jozef Roháč | organizovaný zločin (6 vrážd spolu s inými) | 2017 | 10. decembra 2018 | Roháč je v súčasnosti v maďarskom väzení, kde si odpykáva ďalší doživotný trest za dve vraždy a bombový útok na jednej z budapeštianských ulíc z roku 1998.[29] |
| 42 | Róbert Lališ (Kýbel) | organizovaný zločin (6 vrážd spolu s inými) | - | 13. júna 2018 | Organizovaný zločin a spoluúčasť na šiestich vraždách. |
| 43 | Ivan Cupper (Vincko) | organizovaný zločin (6 vrážd spolu s inými) | - | 13. júna 2018 | Organizovaný zločin a spoluúčasť na šiestich vraždách. |
| 44 | Ján Molnár | 17. januára 1991 | - | 23. augusta 1990 na parkovisku diaľnice A-25 v smere Wels-Linz v Rakúsku znásilnili a potom usmrtili občianku Holandska Gabriellu Widdershovenovú-Groenovú a ťažko zranili jej manžela Reného Antonia J. Widdershovena. Stali sa prvými odsúdenými na doživotie slovenským súdom po novembrovej revolúcii v roku 1989. | |
| 45 | Ľubor Masár | 17. januára 1991 | - | Pozri Molnár. ... V roku 2022 vo vydavateľstve Dixit vyšla kniha o živote Jána Molnára a Ľubora Masára s názvom Vražda na odpočívadle, ktorú napísal David Púchovský. | |
| 46 | Vladimír Lazovský | sériový vrah (3 vraždy) | 3. decembra 2004 | - | Na doživotné väzenie odsúdil senát Krajského súdu v Žiline Vladimíra Lazovského, ktorý počas svojho vražedného besnenia v septembri 2002 pripravil o život troch dôchodcov.[17] |
| 47 | Karol Pota † | november 2011 | 9. januára 2013 | V októbri 2000 zavraždil po hádke dôchodcu Jozefa Z. pred krčmou v obci Seňa. V máji 2009 zavraždil svoju manželku potom, čo naňho podala trestné oznámenie za nebezpečné vyhrážanie.[30][31] | |
| 48 | Miroslav Štolc | vrah (2 vraždy) | 13. septembra 2017 | - | Miroslav Štolc 19. februára 2017 zavraždil svoju priateľku Evu K. (†28) v penzióne v banskobystrickej časti Radvaň 59 bodnými ranami. V roku 1999 zaškrtil v Banskej Bystrici študentku gymnázia Evu (†18). Za túto vraždu si odsedel 11 rokov a v lete 2016 bol podmienečne prepustený. V roku 1989 polial priateľku Zuzanu (vtedy 18) kyselinou sírovou. Útok prežila.[32][33] |
| 49 | Ivan Skalický | nájomný vrah (2 vraždy spolu s inými) | 29. júla 2012 | 30. januára 2013 | Ivan Skalický spolu s ďalšími 3 mužmi ráno 20. júla 2010 zavraždil topoľčianskeho podnikateľa Jozefa Mišenku (†33) streľbou do jeho auta. Jeho popravu si mal objednať podnikateľ Milan Pavlovič. Skalický sa vo väznici pokúsil o samovraždu. Za jednu vraždu už bol právoplatne odsúdený.[34][35] |
| 50† | Marián Kočiščák † | vrah (1 vražda) | odsúdený Najvyšším súdom | 29. marca 2001 | Marián Kočiščák (†45) o polnoci 23. septembra 1999 v rodinnom dome v obci Čab najmenej desiatimi údermi sekerou zabil svoju manželku a potom najmenej štyrikrát udrel do hlavy svojho 13-ročného syna. Z miesta činu odišiel v domnienke, že jeho obete sú mŕtve. Syn útok prežil s ťažkými zraneniami. Niekoľko mesiacov po vynesení rozsudku sa Kočiščák vo väznici obesil.[36] |
| 51 | Ján Krajčík | organizovaný zločin (1 vražda spolu s inými) | 29. júna 2016[37] | 20. marca 2018 | Jeden z páchateľov bombového útoku na topoľčiansku firmu Euromont z 25. augusta 2009, pri ktorom zomrel kuriér Peter Hertel.[38] |
| 52 | Ladislav Molnár | vrah (2 vraždy) | 15. januára 2018 | 4. septembra 2018 | V priebehu roka 2015 zavraždil v Trnave Molnár dvoch dôchodcov.[39] |
| 53 | Ondřej Holub † | vrah (2 vraždy) | jún 2002 | október 2002 (uznané Krajským súdom v Košiciach v septembri 2005) | Slovenský občan Ondřej Holub v auguste 2001 pri krádeži v predajni v Prahe 6 (Česko) nožom napadol predavačku Annu P. (†26), ktorá svojim zraneniam v novembri toho roku podľahla. V septembri 2005 bol na základe žiadosti premiestnený na Slovensko, aby si odpykal svoj trest v tunajšej väznici. Za inú vraždu si už jeden trest odpykal.[40][41] |
| 54 | Štefan Kollárik | terorizmus | 9. júla 2018 | trest mu bol nakoniec znížený na 13 rokov. | V priebehu novembra 2016 bývalý zamestnanec chemickej fabriky Štefan Kollárik rozposlal na Ministerstvo spravodlivosti SR, KR PZ v Prešove a niekoľko okresných súdov výhražné listy, ktoré boli kontaminované rádioaktívnou látkou amerícium.[42] |
| 55 | Roman Chocholáč | vrah (2 vraždy) | 2012 | 27. marca 2018 | Roman Chocholáč si za dvojnásobnú vraždu svojej tety Ivety Č. a sesternice Ivany K. z novembra 2009, ktorá sa odohrala v katastri obce Kotešová – Oblazov, odpyká doživotný trest odňatia slobody. Rozhodol o tom v utorok 27.marca 2018 trojčlenný senát Najvyššieho súdu (NS) SR, ktorý tak zamietol jeho dovolanie. |
| 56 | Roman Barančík | vrah (1 vražda) (avšak už v roku 1992 ako mladistvý bol odsúdený za trestný čin vraždy spolupáchateľstvom.) | 3. júla 2018 | Za vraždu právnika poslal odvolací súd v Trenčíne 44-ročného muža za mreže. Roman Barančík z Dolnej Marikovej pod vplyvom alkoholu zbil a dobodal kamaráta. Skutku sa dopustil napriek tomu, že bol v roku 1992 ako mladistvý odsúdený za trestný čin vraždy spolupáchateľstvom. Krajský súd v Trenčíne jeho odvolanie zamietol, pretože ho nepovažoval za dôvodné. Doživotný verdikt je právoplatný a nie je možné podať voči nemu žiadny opravný prostriedok. | |
| 57 | Miroslav Kavický | vrah (2 vraždy) | 17. septembra 2018[43] | 5. februára 2019 | Kavický v roku 2011 spolu s neznámym komplicom zavraždil pracovníčku nebankovej spoločnosti Ľudmilu Kalinkovú (†57). Prvú vraždu spáchal ako mladík už v roku 1978.[8] |
| 58 | Dávid Krátky | Organizovaný zločin,zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, úkladná vražda. | 25.9.2020 | 7.7.2021 | ŠTS odsúdil bratov - dvojčatá Dávida a Dominika K. na doživotie. Obaja boli obžalovaní zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, rovnako zo závažného zločinu úkladnej vraždy, ako aj pre iné skutky. Najvyšší súd (NS) SR zamietol ako nedôvodné odvolania obžalovaných bratov Dávida a Dominika K. |
| 59 | Dominik Krátky | Organizovaný zločin, zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, úkladná vražda. | 25.9.2020 | 7.7.2021 | Pozri Dávid Krátky. |
| 60 | Štefan Kozub | Vrah (vražda, 1 pokus o vraždu v roku 2004) | 16.12.2021 | 70 ranami dobodal v obci Neded svoju priateľku Bibianu. Okresný súd mu najprv 23.6.2021 vymeral 25 ročný trest odňatia slobody, ktorý krajský súd na základe posudkov psychológa zmenil na doživotie. Už v roku 2006 bol odsúdený za pokus o vraždu, keď v roku 2004 zasadil 37-ročnej Monike 43 bodných rán. | |
| 61 | Rudolf Dorčík | Vražda v Martine v januári 2021 | 15.10.2021 trest 24 rokov | 11.1.2022 doživotie | Rudolf Dorčík spolu s Milanom Jesenským v januári 2021 v Martine v kryte civilnej obrany zavraždili 47-ročného muža. Dorčík bol po odvolaní prokurátora Daniela Lipšica odsúdený na doživotie a Milan Jesenský na 25 rokov. |
| 62 | Miroslav Lehotský | sériový vrah | 19.4.2021 | 13.4.2022 | Miroslav Lehotský v rokoch 2010 až 2012 zavraždil troch ľudí, pričom ich pozostatky rozrezal a spálil. |
| 63 | Ján Románek | sériový vrah | 13.10.2022 | 17.1.2023 | Ján Románek v roku 2015 zavraždil mladého pumpára vo Veľkej Lomnici. V roku 2017 sa pri obci Holumnica pokúsil zavraždiť mladý pár. V roku 2019 zastrelil samopalom v lesoch pri Levoči dôchodcu. V roku 2021 vystrelil na policajnú hliadku. |
| 64 | Lehel Horváth (Hrobár) | sériový vrah | 23.2.2024 | Lehel Horváth pochádza z členstva v zločineckej skupine, podielu na piatich vraždách a tiež krádeže 45,5 milióna vtedajších slovenských korún z roku 2003. V prípade spomenutej krádeže uznali za vinného aj Ivana K. Tomu súd uložil trest dva roky väzenia s podmienečným odkladom na dobu dvoch rokov. Spolu s Horváthom zároveň mali poškodenej spoločnosti nahradiť škodu vo výške 1 507 000 eur. Horváth, ktorý svoju prezývku nadobudol tak, že na pozemku v areáli bývalého družstva v Čótfe zakopával obete mafiánskeho gangu sátorovcov, sa proti verdiktu na mieste odvolal. Skutky pritom nepoprel, tvrdil však, že k nim bol prinútený zo strachu o život.[44] |
§ 47 Zákon č. 300/2005[45]
Trest odňatia slobody na doživotie
(1) Trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že
a) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a
b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov.
(2) Ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, ublíženia na zdraví podľa § 155, nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2, 3 alebo 4, obchodovania s ľuďmi podľa § 179, zverenia dieťaťa do moci iného podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo podľa § 181, brania rukojemníka podľa § 185, zavlečenia do cudziny podľa § 187, lúpeže podľa § 188, vydierania podľa § 189 ods. 2, 3 alebo 4, hrubého nátlaku podľa § 190 alebo § 191 ods. 2, 3 alebo 4, znásilnenia podľa § 199, sexuálneho násilia podľa § 200, sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2, 3 alebo 4, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, všeobecného ohrozenia podľa § 284, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode podľa § 291, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 293, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, teroru podľa § 313 alebo § 314, násilného prekročenia štátnej hranice podľa § 354 ods. 2, 3 alebo 4, prevádzačstva podľa § 355 ods. 3, 4 alebo 5, výroby detskej pornografie podľa § 368, genocídia podľa § 418, teroristického útoku podľa § 419, niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b, financovania terorizmu podľa § 419c, cestovania na účel terorizmu podľa § 419d alebo neľudskosti podľa § 425, ktorý už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b); inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov.
Doživotný trest v iných krajinách
Niekoľko európskych krajín zrušilo všetky formy neobmedzeného trestu odňatia slobody. V Srbsku, Chorvátsku a Španielska stanovili maximálny trest na 40 rokov (za každé odsúdenie, ktoré v praxi zachováva možnosť de facto doživotného uväznenia), v Bosne a Hercegovine, je stanovený maximálny trest na 45 rokov.
Portugalsko, zrušilo všetky formy doživotného trestu odňatia slobody už v roku 1884 väzenskými reformami "Sampaio e Melo", ktoré stanovili maximálny trest na 25 rokov. V mnohých ďalších krajinách sveta bol trest doživotného väzenia zrušený práve po vzore Portugalska. Mnohé z krajín, ktorých vlády zrušili doživotné väzenie ako aj väzenie na neurčitý čas, boli kultúrne ovplyvnené alebo kolonizované Španielskom alebo Portugalskom a takéto zákazy majú vo svojich súčasných ústavných zákonov (vrátane samotného Portugalska, avšak nie Španielska).
V Nórsku a Španielsku sa v súčasnosti diskutuje o otázke opätovného zavedenia doživotného trestu odňatia slobody.
V Európe existuje viacero krajín, v ktorých zákon výslovne ustanovuje doživotné tresty bez možnosti podmienečného prepustenia (Anglicko a Wales, Holandsko, Moldavsko, Bulharsko, Taliansko, Maďarsko, Rakúsko, Malta, Albánsko a Írsko).
Počet odsúdených na doživotný trest v iných krajinách
V susednom Česku bolo v roku 2020 len 44 odsúdených na doživotie (medzi nimi napríklad Rudolf Fian a Tomáš Křepela, ktorí spôsobili smrť viac ako 50 ľuďom, Jaroslav a Dana Stodolovci, ktorí zabili 8 ľudí a Jiří Kajínek, ktorému bola po 23 rokoch vo väzení 23. mája 2017 udelená prezidentská milosť).
Počet odsúdených na doživotie sa celosvetovo od roku 2000 zvyšuje. V roku 2014 bolo na celom svete vo svete formálne doživotne odsúdených približne 479 000 osôb, v porovnaní s 261 000 v roku 2000, čo predstavuje nárast o 84% za 14 rokov.[46]
Najvyšší absolútny aj relatívny počet väznených na doživotie je v USA (50 na 100 000 obyvateľov). Potom nasleduje v relatívnom počte Južná Afrika (23 na 100 000 obyvateľov) a Veľká Británia 13. V tejto štatistike nie sú zahrnuté exotické malé ostrovné krajiny, kde relatívny počet môže byť tiež vysoký.[47] V USA je 2 500 ľudí, ktorí si odpykávajú trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti prepustenia za zločiny, ktoré spáchali ako deti a mladiství.[48] Z celkového počtu doživotne odsúdených v USA (okolo 160 000[47] a z toho je 53 290 bez možnosti prepustenia), teda títo odsúdení predstavujú asi 5%.
Je zaujímavé, že doživotný trest vo Veľkej Británii je udeľovaný častejšie ako v USA (11% odsúdených dostane doživotie a 9,5% odsúdených v USA). Výnimkou v tejto štatistika je India, kde až 53,7% trestov je doživotných, čo je však spôsobené aj pomalosťou indického justičného systému. Naopak relatívne málo odsúdených na doživotie je v Rusku aj preto, že trest smrti tam bol zrušený nie tak dávno.[47]
Odsúdení ako celebrity
V niektorých krajinách sa z odsúdených stali vďaka médiám celebrity ako napríklad v Česku Jiří Kajínek. Na Slovensku si vďaka náklonnosti Pavla Ruska takýto status s prístupom do vysielania Markízy užíval Mikuláš Černák.[49] V roku 2015 vyšla vo vydavateľstve Marenčin PT kniha Prečo som prelomil mlčanie, ktorú napísal samotný Mikuláš Černák.