Eifel

O rovnomennom geologickom veku pozri eifel (vek).

O programovacom jazyku s podobným mnom pozri Eiffel (programovací jazyk).

Eifel je kopcovitý región v Nemecku. Počas ostatných 730 000 rokov sa tam striedali obdobia strombolských výbuchov a freatickej činnosti, pričom vzniklo okolo 240 popolových kužeľov, maarov a drobných stratovulkánov, ktoré sa rozprestierajú na ploche viac ako 600 km².

Eifel
vulkanické pohorie
Štáty	Nemecko,   Belgicko,   Luxembursko
Fed. štáty	Severné Porýnie-Vestfálsko, Porýnie-Falcko
Susedné pohorie	Ardeny
Časti	Hocheifel, Nordeifel, Südeifel, Westeifel, belgische Eifel, Rureifel, Schnee Eifel, Vulkan Eifel
Mestá	Aachen, Kolín nad Rýnom, Bonn, Trier
Iné lokality	Nürburgring
Rieky	Mosela, Rýn
Najvyšší bod	Hohe Acht
- výška	747 m n. m.
- súradnice	50°23′9″S 7°0′40″V / 50,38583°S 7,01111°V / 50.38583; 7.01111
Geologické zloženie	metamorfity, vápence, pieskovce, bazalty
Orogenéza/vrásnenie	Hercýnske vrásnenie, Alpínske vrásnenie
Posledná erupcia	8 300 pred Kr.
Poloha pohoria na mape Nemecka.
Wikimedia Commons: Eifel
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Posledné erupcie sa odohrali pred 11 000 až 7 000 rokmi. Pred 12 000 až 11 000 rokmi, keď bol ku koncu poslednej ľadovej doby dostatok vody z topiacich sa ľadovcov, sa v tejto oblasti vytvorilo viac ako 70 maarov s priemerom do 1 km s priemernou hĺbkou okolo 200 metrov.

Sopečná aktivita celého Eifelského vulkanického poľa súvisí s vývojom európskeho kenozoického riftového systému. Resp. jeho časťou označovanou ako Rýnska priekopa (Rýnsky rift, resp. Rýnsky gráben).