Kolín nad Rýnom

Kolín nad Rýnom sa nachádza na dolnom toku rieky Rýn v Kolínskej nížine. Mesto obklopuje niekoľko pohorí, na východe pohorie Bergisches Land a horská oblasť Sauerland, na juhozápade pohorie Eifel a Rheinisches Schiefergebirge. Najvyšším bodom v meste je Königsforst (118 m n. m.) a najnižším bodom je Worringer Bruch (37 m. n. m.). Kolín nad Rýnom sa nachádza v oblasti prechodnej zóny od mierneho oceánskeho podnebia po kontinentálne podnebie s miernymi zimami a mierne teplými letami. Priemerný ročný úhrn zrážok je 798 mm. Mesto sa nachádza v ťažobnej oblasti, bohatej na hnedé uhlie a v nížine rieky Rýn sa nachádzajú úrodné polia.

Kolín nad Rýnom je pravidelne ovplyvňovaný povodňami rieky Rýn, a je považovaný za najviac zaplavované európske mesto. Mesto má preto rozsiahly povodňový kontrolný systém, čo tvorí niekoľko protipovodňových zábran ako ochranu pred stúpajúcou vodou pre budovy blízko brehov a záplavové územia.

Starovek

Kolín je najstarším z veľkých nemeckých miest. Bol založený cisárovnou Agrippinou mladšou, ženou rímskeho cisára Claudia, ktorá sa narodila v legionárskej osade (castra Romana). Ako cisárovná požadovala pre seba adekvátne mocenské postavenie. Aby demonštrovala svoju moc, žiadala od manžela, aby jej rodnú osadu povýšil na rímske mesto/kolóniu. A tak v roku 50 mesto dostalo názov Colonia Claudia Ara Agrippinensium. Okolo roku 89 sa mesto stalo hlavným mestom rímskej provincie Dolné Nemecko (Germania Inferior) a jedným z významnejších obchodných a výrobných centier rímskeho impéria na sever od Álp.^[1]

Stredovek

Už v 4. storočí bola v meste veľká komunita kresťanov, ktorá založila prvé biskupstvo a od roku 785 kolínske arcibiskupstvo. Od 12. storočia si mesto k názvu dávalo – rovnako ako Jeruzalem, Konštantínopol a Rím – prídomok „svätej“, latinsky sancta Colonia: „Svätý Kolín z milosti Božej verná dcéra Rímskej cirkvi“.

V stredoveku sa mesto rozvíjalo hospodársky, politicky aj kultúrne. V roku 1248 bol položený základný kameň veľkolepej katedrály, zasvätenej svätému Petrovi. Roku 1282 sa Kolín stal spoluzakladateľom nemeckej hanzy, obchodného spolku, vzniknutého zlúčením s prosperujúcimi miestnymi hanzami v Hamburgu a v Lübecku, ku ktorým postupne pristupovali ďalšie mestá. Od roku 1288, po víťazstve nad biskupom Siegfriedom II., mesto riadila samospráva jeho obyvateľov, sídliaca v monumentálnej budove gotickej radnice. Sebavedomie a nadväznosť na slávne tradície svetovej histórie, tam vyjadruje dochovaná galéria deviatich sôch „dobrých hrdinov“, spájajúcich svetových hrdinov troch konfesií: kresťanov reprezentujú cisár Karol Veľký, Kráľ Artuš a Godefroy z Bouillonu, antických hrdinov reprezentujú Julius Caesar, Hektor a Alexander Veľký a biblických starozákonných kráľov reprezentujú David, Jozue a Júda Makabejský. V roku 1388 tu vznikla prvá mestská univerzita v Európe. Kolín vtedy patril k najväčším a najbohatším nemecky hovoriacim mestám. Až v roku 1475 bola samostatnosť právne upravená priznaním statusu slobodného ríšskeho mesta (v Rímsko-nemeckej ríši).^[2][3]

Novovek

Objav Ameriky, vznik nových obchodných ciest a z toho vyplývajúce zmeny v európskom hospodárstve viedli k ekonomickému i politickému úpadku mesta. V roku 1560 bola prerušená stavba katedrály, v roku 1795 Kolín obsadili Francúzi a v roku 1815 bolo mesto pripojené k Prusku.

Reformy vykonané najprv Francúzmi a neskôr pruskými úradmi vytvorili vhodné podmienky pre rozvoj Kolína v čase priemyselnej revolúcie. Mesto sa stalo významným dopravným uzlom (železnica, riečna plavba) a rozvíjal sa v ňom priemysel (Felten & Guillaume, Stollwerck, Klöckner Humboldt Deutz AG – som zakladateľom Nicolausom Ottom, Helios AG). V roku 1880 bola po 632 rokoch dokončená stavba katedrály, ktorá je dodnes hlavným orientačným bodom mesta a patrí medzi najnavštevovanejšie budovy v Nemecku. Po zbúraní stredovekých hradieb došlo k dynamickému územnému rozvoju a tým k rastu počtu obyvateľov.^[2][3]

Súčasné dejiny

V druhej svetovej vojne bol Kolín rovnako ako ďalšie mestá vystavený veľkým spojeneckým náletom, z ktorých najväčší bol vykonaný ako operácia Millenium v noci z 30. na 31. mája 1942. Náletu sa zúčastnilo 1047 bombardérov RAF. Počas druhej svetovej vojny sa počet obyvateľov znížil až o 90% - z 800-tisíc na 40-tisíc. V súčasnosti v Kolíne žije vyše milióna ľudí, z čoho 17,2% (asi 175 515, v roku 2004) boli cudzinci.^[2]