Endoplazmatické retikulum

Endoplazmatické retikulum je tvorené systémom vnútrobunkových membrán, vytvárajúcich systém kanálikov a cisterien, ktoré sú zvyčajne spojené s jadrovou a cytoplazmatickou membránou. ER zväčšuje vnútorný povrch bunky (celková plocha povrchu jeho membrán môže byť 30 až 40x väčšia ako plocha celého povrchu bunky), čo má význam pre metabolické procesy.^[1]

Rozlišujeme drsné a hladké ER.

Drsné endoplazmatické retikulum

Drsné (granulárne) ER má na vonkajšom povrchu membrán naviazané ribozómy. Tento typ ER má predovšetkým význam pri syntéze štrukturálnych a enzymatických cytoplazmatických bielkovín. Takto vytvorené bielkoviny sú zabudované do plazmatických membrán alebo cestou Golgiho aparátu transportované mimo bunku. Novosyntetizované polypeptidy prechádzajú membránou dovnútra ER, ktoré vypĺňa tzv. endoplazmatická matrix a sú prakticky okamžite menené enzýmami viazanými na stenu cisterien ER na glykoproteíny.^[1]

Hladké endoplazmatické retikulum

Hladké (agranulárne) ER je bez ribozómov a jeho úloha spočíva v syntéze lipidov (fosfolipidov, triacylglycerolu a cholesterolu), hormónov (steroidné hormóny v gonádach), v zabezpečovaní akumulácie a pohybu iónov Ca²⁺ v svalových vláknach (nevyhnutné pre kontrakciu), v bunkách pečene sú tu lokalizované detoxikačné enzýmy, enzýmy glykogenolýzy a ďalšie. Hladké ER v priečne pruhovaných svalových vláknach sa nazýva sarkoplazmatické retikulum. Hladké ER vzniká z drsného ER a je často priamo spojené s Golgiho aparátom.