Georgizmus

Georgizmus je ekonomická ideológia založená na spisoch amerického ekonóma Henryho Georgea. Georgisti tvrdia, že jednotlivci by mali vlastniť hodnotu, ktorú vytvárajú, ale ekonomická hodnota pôdy (vrátane prírodných zdrojov) by mala patriť rovnako všetkým členom spoločnosti.^[1]

Hlavným odporúčaním georgistickej politiky je daň z hodnoty pôdy. Príjmy z tejto dane by sa použili na zmiernenie alebo odstránenie existujúcich daní (ako sú dane z príjmu, obchodu alebo nákupov), ktoré sú nespravodlivé a neefektívne.

Henry George popularizoval myšlienku získavania verejných príjmov z pôdy a privilegovaných prírodných zdrojov vo svojej knihe „Pokrok a chudoba“ (1879). Filozofia georgizmu je ovplyvnená skoršími mysliteľmi ako John Locke, Baruch Spinoza a Thomas Paine. Mnohí ekonómovia, od Adama Smitha^[2] a Davida Ricarda po Miltona Friedmana a Josepha Stiglitza, poznamenali, že daň z hodnoty pôdy je ekonomicky efektívna v porovnaní s inými daňami.

Zástancovia dane z hodnoty pôdy tvrdia, že by znižovala ekonomickú nerovnosť, zvýšila ekonomickú efektívnosť, odháňala špekulácie s pôdou a podporovala optimálne využívanie pôdy. Georgizmus získal významnú popularitu a vplyv na konci 19. a začiatkom 20. storočia,^[3] čo viedlo k vzniku politických strán, inštitúcií a komunít na základe jeho princípov.