Holocén
Holocén (iné názvy mladšie štvrtohory, postglaciál, poľadová doba; zastarano alúvium, mladšie náplavy; v nordickom a britskom systéme zaľadnenia interglaciál flandr) je najmladšia časť kvartéru, ktorá trvá dodnes.
Holocén | |
---|---|
Zaradenie | |
Epocha neogénu | |
Časové rozpätie holocénu (v miliónoch rokov) | |
Začiatok | 0,0117 (± 0,000099) |
Koniec | trvá |
Trvanie | 0,0117 |
Datovanie
Holocén zahŕňa posledných cca 11 600 – 11 800 rokov (= od 9600 – 9800 pred Kr.). Presnejšie datovania začiatku:
- novšie:
- staršie:
- 11500 BP (=9550 pred Kr.) [5]
- 10000 rádiokarbónových rokov BP (= okolo 11 500 BP (= 9550 pred Kr.) alebo okolo 11 430 BP (=9480 pred Kr.) +/− 130 BP) [6]
- pred okolo 12 000 rokmi (= vyše 10 000 pred Kr.) [7]
- okolo 10 000 BP/pred okolo 10 000 rokmi (= cca 8000 pred Kr.) [8]
- 8150 pred Kr. [9]
- pred okolo 12000 rokmi (= vyše 10000 pred Kr.) alebo 8300 pred Kr., pričom prvý dátum je ale definovaný tak, že zahŕňa aj dryas, čiže koniec würmu[10]
Charakteristika
Z historického hľadiska teda zahŕňa približne polovicu neskorého paleolitu, ďalej mezolit a ďalšie obdobia až dodnes.
Názov zaviedol I. medzinárodný geologický kongres v roku 1885.
Delenie
Niekedy sa holocén delí na starý, stredný a mladý, ale najbežnejšie je delenie na klimatické obdobia (od najmladšieho po najstaršie):
- subrecent
- subatlantik
- subboreál
- epiatlantik
- atlantik
- boreál
- preboreál
Takéto delenie sa v posledných rokov ukázalo ako nezodpovedajúce skutočnému klimatickému vývoju (preto sa používa prakticky už len v severnej Európe, kde aj vzniklo), ale iné podobne jednoduché delenie zatiaľ neexistuje.
Pozri aj
Referencie
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Holocén