Hospodársky systém
Hospodársky systém (iné názvy: hospodárska sústava, ekonomický systém/sústava, hospodárske/ekonomické zriadenie, typ ekonomiky) je súhrnné označenie pre štruktúru a hospodárske procesy jednej ekonomiky, vrátane hospodárskeho správania a konania ekonomických subjektov a produkčného potenciálu (teda kvantitatívnej a kvalitatívnej výbavy ekonomiky výrobnými faktormi).[1] Hospodársky systém je jedna z častí spoločenského systému.
Niekedy sa rozlišuje hospodársky systém a hospodárske zriadenie. Toto rozlišovanie pochádza od ekonóma W. Euckena, ktorý rozlišoval hospodársky systém ako štruktúru usporiadania pomyselne konštruovaných ekonomík (teda ako ideálny typ) a hospodárske zriadenie ("Wirtschaftsordnung") ako v danom prípade realizovanú štruktúru usporiadania (teda ako reálny typ). Takéto rozlišovanie je však sporné a problematické.[1] Iný spôsob rozlíšenia týchto termínov je taký, že hospodársky systém sa skladá z hospodárskeho zriadenia (realizovaná forma teoreticky možných úprav systému, skladá sa z právnych predpisov k hospodárstvu a zo zaužívaného kultúrneho a mravne-morálneho poriadku) a z hospodárskych faktorov (výrobné faktory, ako aj dáta relevantné pre hospodárstvo, ako napr. podnebie, rozloha štátu a pod.).[2]
Niekedy sa konkrétny variant hospodárskeho systému označuje ako hospodársky/ekonomický režim, tento výraz ale môže znamenať aj len súhrn zákonných pravidiel, ktoré riadia hospodársku činnosť ľudí v určitom ekonomickom systéme. V marxizme má pojmu hospodársky systém blízko pojem výrobný spôsob.[3]
Kritériá rozlišovania hospodárskych systémov
Jednotlivé ekonomické systémy sú z jedného pohľadu rozdielne riešenia troch základných otázok každej ekonomiky (t.j. čo vyrábať, ako vyrábať a pre koho vyrábať).[4]
Z iného pohľadu sa odlišujú týmito faktormi[3]:
- inštitúcie (inštitúcie zabezpečujúce právnu úpravu činnosti ekonomických subjektov a/alebo zasahovanie centrálnej moci)
- mechanizmy riadenia a ovládania (napr. trh či plán) - ekonomická koordinácia
- motivačné faktory (napr. maximalizácia zisku podniku).
Iný spôsob rozdelenia kritérií je takýto[5]:
- forma vlastníctva (súkromné, štátne, družstevné a podobne)
- miera rozvoja výrobných faktorov, t.j. strojov a technológie, pracovnej sily a podobne
- forma rozhodovacích procesov (úloha vlastníka, manažmentu, zamestnancov, štátu)
- hierarchia hodnôt, t.j. či je systém primárne orientovaný na hospodársky rast, prežitie, stabilitu alebo niečo iné.
Delenie
Existuje viacero delení hospodárskych systémov. Príkladom môže byť toto delenie [5][4]:
- predindustriálny hospodársky systém (napr. väčšina súčasnej Afriky) - pozri predindustriálna ekonomika
- (liberálny) trhový systém (napr. v 19. stor. v západnej Európe a USA) - pozri trhová ekonomika
- zmiešaný (alebo sociálno-trhový) systém (napr. v súčasnom Nemecku) - pozri zmiešaná ekonomika
- systém centrálne plánovanej ekonomiky (napr. v bývalom východnom bloku) - pozri príkazová ekonomika
Trochu iné je toto delenie[3]:
- historické systémy:
- subsistenčná ekonomika
- trhová ekonomika s dominantným poľnohospodárstvom
- iné
- kapitalistický systém:
- liberálny kapitalizmus
- neokapitalizmus
- systém centrálne plánovanej ekonomiky
Inokedy sa hospodárske systémy rozlišujú podľa geografických oblastí (napr. japonský systém, americký systém a pod.). V tomto prípade sa ale zvykne uprednostňovať termín ekonomický režim (pozri vyššie).[3]