Príkazová ekonomika

Plánovaná ekonomika sa neriadi dopytom zákazníkov a nevedie k optimalizácii zisku výrobcov a distribútorov, ako je to u trhovej ekonomiky, ale riadi sa zámermi a rozhodnutiami štátnych orgánov, ktoré sledujú iné ciele.

Moderná plánovaná ekonomika sa vyvinula začiatkom 20. storočia pre potreby vojnového hospodárstva. V technických vojnách 20. storočia prudko vzrástol význam zložitých zbraňových systémov a armáda potrebovala vyhradiť značnú časť priemyslu pre svoje potreby. Ústredné orgány štátu a armády sa napr. každoročne dohodli o objemoch, termínoch a cenách vojenskej výroby a len zvyšná voľná kapacita sa mohla využiť na civilnú výrobu. Vojnové hospodárstvo teda nesleduje čo najväčší zisk výrobcu, ale požiadavky armády s cieľom vojnu vyhrať. Dopyt civilných zákazníkov sa môže uspokojovať až ako druhý, alebo ďalší v poradí a v plne rozvinutej plánovanej ekonomike je spravidla realizovaný ako prídel tovaru na každú osobu a obmedzovaný napr. potravinovými lístkami, lístkami na odevy, mydlo, obuv, vykurovacie palivo, pohonné hmoty a iné.

V mierových pomeroch je centrálne plánovaná ekonomika na jednej strane veľmi zložitá vzhľadom na pestrosť potrieb obyvateľov, na druhej strane nepružná, pretože nedáva riaditeľom a manažérom nižších úrovní takmer žiadny priestor pre rozhodovanie - toto namiesto nich vykonávajú úradníci. Pretože manažérov málo motivuje, je tiež málo efektívna.^[2]