Hot pot
Hot pot alebo hotpot, v doslovnom preklade horúci hrniec, tiež známy ako polievkové jedlo, je pokrm, pri ktorom zdroj tepla umiestnený na jedálenskom stole udržuje hrniec s polievkovým vývarom na vare a vedľa hrnca sa podávajú rôzne čínske jedlá a prísady pre stravníkov, aby ich pridali do horúceho vývaru.[1]
 Ukážka surovín pripravených na varenie sa v hot pote | |
| Pôvod | |
|---|---|
| Alternatívne názvy | čín. 火锅, pinyin huǒguō |
| Miesto pôvodu | Čína |
| Región | Východná Ázia |
| Detaily | |
| Chod | hlavné jedlo |
| Hlavné ingrediencie | mäso zelenina huby morské plody vývar |
Popis
Hot pot je vývar plný chute tradične podávaný vo veľkom kovovom hrnci. Vývar sa privedie do varu a nechá sa variť počas celej doby jedenia. Suroviny, ako mäso a zelenina, sa vložia do vriaceho vývaru, a tým sa uvaria. Uvarené kúsky sa namáčajú do omáčok pre doplňujúcu chuť. Hot pot sa považuje za hlavný chod a zvyčajne sa podáva bez ryže alebo rezancov na boku. Horúce hrnce si môžete pripraviť a zjesť doma alebo v reštaurácii.
Medzi typické ingrediencie hot potu patria tenké plátky mäsa, listová zelenina, šampiňóny, rezance, nakrájané zemiaky, fazuľové výrobky, vaječné knedle, tofu a morské plody. Suroviny sú vopred nakrájané na tenké kúsky, ktoré sa rýchlo a konzistentne uvaria vo vriacom vývare, ktorý sa udržiava pri miernej teplote varu. Väčšina surových potravín sa môže variť v hot pote, no môžu mať rôzny čas varenia. Preto sa doba varenia v hrnci môže líšiť.
Nakoniec je vývar z pridaných ingrediencií plný chutí a po vypnutí zdroja tepla sa môže podávať hosťom.
História
Statívy dynastie Čou môžu byť prvými prototypmi horúceho hrnca. Hostia medzi šľachtou mali každý vlastný hrniec vyrobený z bronzu a nazývaný ran lu 燃爐. Hlavnou časťou ran lu bol malý sporák s malým hrncom nad horiacim dreveným uhlím. Neskôr bol počas „Obdobia troch kráľovstiev“ (200–280) p.n.l. vytvorený horúci hrniec vyrobený z medi, ktorý je všeobecne uznávaný ako predchodca horúceho hrnca. Počas dynastie Čching horúci hrniec získal popularitu medzi cisármi. Najmä cisár Čchienlung mal veľmi rád horúci hrniec a jedol ho takmer ako každé jedlo dňa. Neskôr mal cisár Ťiačching pri svojej korunovácii bál s 1 550 horúcimi hrncami. Cisárovná Cch'si bola tiež známa tým, že obľubovala horúci hrniec, najmä v zimných mesiacoch.
Na konci 20. storočia, keď počet čínskych prisťahovalcov do USA výrazne stúpol, sa čínske jedlo rozšírilo aj do Spojených štátov a hot pot sa tak dostal do povedomia svetovej kulinárskej scény.[2]
Referencie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hot pot
