Igla (prenosný protilietadlový komplet)
Igla (rus. Игла; v preklade ihla) je sovietsky neskôr ruský prenosný protilietadlový raketový systém používajúci rakety s infračerveným navádzaním. Je určený na ničenie nadzvukových lietadiel, vrtuľníkov a bezpilotných lietadiel letiacich v prízemných a malých výškach.
Igla | ||
---|---|---|
![]() 9K338 Igla-S | ||
Typ: | Protilietadlový prenosný raketový systém | |
Miesto pôvodu: | ![]() ![]() | |
História služby | ||
V službe: | 1981 - súčasnosť | |
História výroby | ||
Vyrobené: | 1981 - súčasnosť | |
Základné údaje | ||
Hmotnosť: | 17.8 kg | |
Dĺžka: | 1,57 m | |
Šírka: | 72 mm | |
Obsluha: | 2 | |
Maximálny dostrel: | 5 km (Igla-1) 5,2 km (Igla) 6 km (Igla-S) |
Vznik a vývoj
V roku 1971 sa v konštrukčnej kancelárii v Kolomne začal vývoj nového protilietadlového kompletu Igla, ktorý mal nahradiť zastaraný komplet Strela. Nový komplet nazvaný Igla mal prekonávať staršie systémy Strela doletom, dostupom i presnosťou a účinnosťou navádzacieho zariadenia, ktoré malo byť výrazne odolnejšie proti rušeniu a klamným cieľom. Ale práve vývoj nového navádzania sa neúnosne preťahoval, takže bolo rozhodnuté zaradiť do služby dočasnú verziu s navádzacou hlavicou z kompletu 9K34 Strela-3. Testovanie tohto kompletu s označením 9K310 Igla-1 prebiehalo od 15. januára do 9. júla 1980 na testovacom polygóne Donguz. Komplet bol zavedený do služby 11. marca 1981. Sériová výroba novej protilietadlovej zbrane sa realizovala v Kovrovskom závode V.A. Degťareva, rovnako ako produkcia všetkých predchádzajúcich prenosných systémov protivzdušnej obrany.[1]
O dva roky neskôr zaviedla sovietska armáda už vylepšenú verziu s označením 9K38 Igla. V roku 1996 spustilo Rusko vývoj efektívnejšej a spoľahlivejšej verzie systému Igla. Skúšky nového kompletu s označením 9K338 Igla-S prebehli v roku 2001 a o rok neskôr bol zavedený do služby v ruskej armáde.[2]
Varianty
- 9K310 Igla-1 (v kóde NATO: „SA-16 Grouse“): základný variant prenosného protilietadlového kompletu Igla. Strela 9M313 sa odpaľuje z trubice 9P322 pomocou mechanizmu 9P519. K systému patrí aj rádiový rozpoznávač vlastných a nepriateľských cieľov 1L14 a elektronický zobrazovač 1L15-1.
- 9K38 Igla (v kóde NATO: „SA-18 Grouse“): variant, ktorý sa vyznačuje väčšou odolnosťou voči rušeniu, väčšou spoľahlivosťou pri identifikácii cieľa a mierne zvýšeným dosahom (5,2 km). Strela 9M39 s novým infračerveným senzorom sa odpaľuje z trubice 9P39 pomocou mechanizmu 9P516.[3]
- 9K338 Igla-S (v kóde NATO: „SA-24 Grouse“): najmodernejší variant, ktorý je výrazne efektívnejší ako staršie typy. Nesie ťažšiu bojovú hlavicu typu Igla-N a navyše má dva zapaľovače - kontaktný a bezkontaktný laserový. Odpaľovací systém zaisťuje vysokú pravdepodobnosť zasiahnutia cieľa a to aj pri prelete rakety vo vzdialenosti cca 5 metrov. Strela 9M342 sa odpaľuje z trubice 9P338. Igla-S má dostrel zvýšený až na 6 km a výkonnejšiu hlavicu (ako z hľadiska výbušnej hmoty, tak aj počtu úlomkov). Celková hmotnosť odpaľovacieho zariadenia s raketou sa zvýšila na 19 kg. Životnosť tohto kompletu pri skladovaní vo vykurovaných miestnostiach v špeciálnych boxoch je desať rokov. Životnosť sa znižuje sedem rokov pri skladovaní v nevykurovaných priestoroch alebo na dva roky pri skladovaní mimo boxov počas vojenskej operácie.[4]
Bojové nasadenie
Dňa 27. februára 1991 počas operácie Púštna búrka bola kompletom 9K310 Igla-1 zostrelená americká F-16, keď vykonávala nálet v malej výške.[5]
Občianska vojna v Rwande
V apríli 1994 bolo raketami zem-vzduch zasiahnuté rwandské vládne lietadlo Dassault Falcon 50, ktoré sa práve chystalo na pristátie na medzinárodnom letisku Kigali. Prvá raketa zasiahla jedno z krídel lietadla, druhá strela potom zasiahla jeho chvost. Dassault Falcon vzbĺklo vo vzduchu a následne sa zrútilo do záhrady prezidentského paláca, pričom pri náraze explodovalo. Všetci na palube, vrátane prezidenta Juvénala Habyarimanu, zahynuli.[6] Totožnosť páchateľov bola neznáma, ale v roku 2004 bývalý poručík RPF (Rwandan Patriotic Front) Abdul Ruzibiza vypovedal, že bol súčasťou bunky, ktorá vykonala tento atentát na prezidenta raketami Igla-1.[7]
Dňa 16. apríla 1994 boli dva Sea Harriery boli navedené na bosniackosrbské obrnené jednotky na okraji Goražde. Pri pokuse o bombardovanie dvoch bosniackosrbských tankov bol jeden Sea Harrier zasiahnutý raketou prenosného kompletu Igla-1. Pilot Nick Richardson sa katapultoval a hoci pristál v moslimských líniách mesta, bol neskôr odovzdaný tímu SAS.[8]
V auguste 1995 počas operácie Deliberate Force bolo kompletom Igla-1 zostrelené francúzske lietadlo Mirage 2000D.[9]
19. augusta 2002 prevážala ruská armáda vo vrtuľníku Mil Mi-26 vojakov, ktorí sa mali zapojiť do bojov v Čečensku. Čečenskí separatisti však vrtuľník zasiahli raketou kompletu Igla a ten musel následne núdzovo pristáť v mínovom poli, čo spôsobilo, že úplne zhorel. Pri havárii zahynulo celkovo 127 vojakov ruskej armády a ruských vzdušných síl (hoci tento typ je určený na prepravu max. 90 vojakov), čo predstavuje najväčšiu stratu na životoch v histórii helikoptérového letectva.[10]
Vojenská intervencia v Líbyi (2011)
Pri vojenskej intervencii v Líbyi, ktorej cieľom bolo zvrhnutie vlády plukovníka Muammara Kaddáfího, sa britské vrtuľníky Apache niekoľkokrát stali terčom útokov rakiet kompletu Igla-S. Vždy sa im však podarilo odlákať strely pomocou klamných cieľov a pokračovať v plnení misie.[11]
Druhá občianska vojna v Líbyi (2014 - súčasnosť)
23. marca 2015 zaútočilo lietadlo koalície Úsvit Líbye MiG-23UB na letisko Zintan (Al Watiya). Počas náletu ho vojaci Líbyjskej národnej armády zostrelili raketou zem-vzduch, pričom sa predpokladá, že išlo o komplet Igla-S.[12]
Používatelia
Alžírsko
Arménsko
Azerbajdžan
Angola
Bangladéš
Bielorusko
Brazília
Bosna a Hercegovina
Botswana
Egypt
Gruzínsko
India
Irak
Irán
Jordánsko
Kórejská republika
Kórejská ľudovodemokratická republika
Kuba
Libanon
Malajzia
Mexiko
Mjanmarsko
Nikaragua
Pakistan
Peru
Rusko
Severné Macedónsko
Spojené arabské emiráty
Srbsko
Singapur
Slovensko
Slovinsko
Sýria
Uganda
Ukrajina
Venezuela
Vietnam