Igla (prenosný protilietadlový komplet)

Igla
	; 9K338 Igla-S
Typ:	Protilietadlový prenosný raketový systém
Miesto pôvodu:	ZSSR; Rusko
História služby
V službe:	1981 - súčasnosť
História výroby
Vyrobené:	1981 - súčasnosť
Základné údaje
Hmotnosť:	17.8 kg
Dĺžka:	1,57 m
Šírka:	72 mm
Obsluha:	2
Maximálny dostrel:	5 km (Igla-1); 5,2 km (Igla); 6 km (Igla-S)

Igla (rus. Игла; v preklade ihla) je sovietsky neskôr ruský prenosný protilietadlový raketový systém používajúci rakety s infračerveným navádzaním. Je určený na ničenie nadzvukových lietadiel, vrtuľníkov a bezpilotných lietadiel letiacich v prízemných a malých výškach.

Vznik a vývoj

V roku 1971 sa v konštrukčnej kancelárii v Kolomne začal vývoj nového protilietadlového kompletu Igla, ktorý mal nahradiť zastaraný komplet Strela. Nový komplet nazvaný Igla mal prekonávať staršie systémy Strela doletom, dostupom i presnosťou a účinnosťou navádzacieho zariadenia, ktoré malo byť výrazne odolnejšie proti rušeniu a klamným cieľom. Ale práve vývoj nového navádzania sa neúnosne preťahoval, takže bolo rozhodnuté zaradiť do služby dočasnú verziu s navádzacou hlavicou z kompletu 9K34 Strela-3. Testovanie tohto kompletu s označením 9K310 Igla-1 prebiehalo od 15. januára do 9. júla 1980 na testovacom polygóne Donguz. Komplet bol zavedený do služby 11. marca 1981. Sériová výroba novej protilietadlovej zbrane sa realizovala v Kovrovskom závode V.A. Degťareva, rovnako ako produkcia všetkých predchádzajúcich prenosných systémov protivzdušnej obrany.^[1]

O dva roky neskôr zaviedla sovietska armáda už vylepšenú verziu s označením 9K38 Igla. V roku 1996 spustilo Rusko vývoj efektívnejšej a spoľahlivejšej verzie systému Igla. Skúšky nového kompletu s označením 9K338 Igla-S prebehli v roku 2001 a o rok neskôr bol zavedený do služby v ruskej armáde.^[2]

Varianty

9K310 Igla-1 (v kóde NATO: „SA-16 Grouse“): základný variant prenosného protilietadlového kompletu Igla. Strela 9M313 sa odpaľuje z trubice 9P322 pomocou mechanizmu 9P519. K systému patrí aj rádiový rozpoznávač vlastných a nepriateľských cieľov 1L14 a elektronický zobrazovač 1L15-1.
9K38 Igla (v kóde NATO: „SA-18 Grouse“): variant, ktorý sa vyznačuje väčšou odolnosťou voči rušeniu, väčšou spoľahlivosťou pri identifikácii cieľa a mierne zvýšeným dosahom (5,2 km). Strela 9M39 s novým infračerveným senzorom sa odpaľuje z trubice 9P39 pomocou mechanizmu 9P516.^[3]
9K338 Igla-S (v kóde NATO: „SA-24 Grouse“): najmodernejší variant, ktorý je výrazne efektívnejší ako staršie typy. Nesie ťažšiu bojovú hlavicu typu Igla-N a navyše má dva zapaľovače - kontaktný a bezkontaktný laserový. Odpaľovací systém zaisťuje vysokú pravdepodobnosť zasiahnutia cieľa a to aj pri prelete rakety vo vzdialenosti cca 5 metrov. Strela 9M342 sa odpaľuje z trubice 9P338. Igla-S má dostrel zvýšený až na 6 km a výkonnejšiu hlavicu (ako z hľadiska výbušnej hmoty, tak aj počtu úlomkov). Celková hmotnosť odpaľovacieho zariadenia s raketou sa zvýšila na 19 kg. Životnosť tohto kompletu pri skladovaní vo vykurovaných miestnostiach v špeciálnych boxoch je desať rokov. Životnosť sa znižuje sedem rokov pri skladovaní v nevykurovaných priestoroch alebo na dva roky pri skladovaní mimo boxov počas vojenskej operácie.^[4]

Bojové nasadenie

Príslušník Severnej flotily RF pri výcviku streľby z kompletu Igla.

Druhá vojna v Perzskom zálive

Dňa 27. februára 1991 počas operácie Púštna búrka bola kompletom 9K310 Igla-1 zostrelená americká F-16, keď vykonávala nálet v malej výške.^[5]

Občianska vojna v Rwande

V apríli 1994 bolo raketami zem-vzduch zasiahnuté rwandské vládne lietadlo Dassault Falcon 50, ktoré sa práve chystalo na pristátie na medzinárodnom letisku Kigali. Prvá raketa zasiahla jedno z krídel lietadla, druhá strela potom zasiahla jeho chvost. Dassault Falcon vzbĺklo vo vzduchu a následne sa zrútilo do záhrady prezidentského paláca, pričom pri náraze explodovalo. Všetci na palube, vrátane prezidenta Juvénala Habyarimanu, zahynuli.^[6] Totožnosť páchateľov bola neznáma, ale v roku 2004 bývalý poručík RPF (Rwandan Patriotic Front) Abdul Ruzibiza vypovedal, že bol súčasťou bunky, ktorá vykonala tento atentát na prezidenta raketami Igla-1.^[7]

Vojna v Bosne a Hercegovine

Dňa 16. apríla 1994 boli dva Sea Harriery boli navedené na bosniackosrbské obrnené jednotky na okraji Goražde. Pri pokuse o bombardovanie dvoch bosniackosrbských tankov bol jeden Sea Harrier zasiahnutý raketou prenosného kompletu Igla-1. Pilot Nick Richardson sa katapultoval a hoci pristál v moslimských líniách mesta, bol neskôr odovzdaný tímu SAS.^[8]

V auguste 1995 počas operácie Deliberate Force bolo kompletom Igla-1 zostrelené francúzske lietadlo Mirage 2000D.^[9]

Druhá čečenská vojna

19. augusta 2002 prevážala ruská armáda vo vrtuľníku Mil Mi-26 vojakov, ktorí sa mali zapojiť do bojov v Čečensku. Čečenskí separatisti však vrtuľník zasiahli raketou kompletu Igla a ten musel následne núdzovo pristáť v mínovom poli, čo spôsobilo, že úplne zhorel. Pri havárii zahynulo celkovo 127 vojakov ruskej armády a ruských vzdušných síl (hoci tento typ je určený na prepravu max. 90 vojakov), čo predstavuje najväčšiu stratu na životoch v histórii helikoptérového letectva.^[10]

Vojenská intervencia v Líbyi (2011)

Pri vojenskej intervencii v Líbyi, ktorej cieľom bolo zvrhnutie vlády plukovníka Muammara Kaddáfího, sa britské vrtuľníky Apache niekoľkokrát stali terčom útokov rakiet kompletu Igla-S. Vždy sa im však podarilo odlákať strely pomocou klamných cieľov a pokračovať v plnení misie.^[11]

Druhá občianska vojna v Líbyi (2014 - súčasnosť)

23. marca 2015 zaútočilo lietadlo koalície Úsvit Líbye MiG-23UB na letisko Zintan (Al Watiya). Počas náletu ho vojaci Líbyjskej národnej armády zostrelili raketou zem-vzduch, pričom sa predpokladá, že išlo o komplet Igla-S.^[12]

Používatelia

Referencie

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

Search