Introvert
Introvert (z lat. intróvertere, intro = "dovnútra", vertere = "zameraný") je človek, ktorý sa viac sústredí na svoje mentálne vnútro, zameriava sa na svoj vlastný vnútorný svet, v ktorom prevláda fantázia a predstavivosť.[1] Svoju mentálnu energiu sústredia viac do seba, svoje nápady či reakcie si viac uchovávajú v hlave ako ich dávajú najavo. Viac premýšľajú, najmä pred rozprávaním, navonok sa tak môžu zdať nesociálnejší, niekedy až hanbliví či plachí.[2] Introverti preferujú menej stimulujúce aktivity, ako napríklad čítanie, písanie, meditácia, či hry pre jedného hráča. Na rozdiel od extrovertov nenachádzajú zmysel bezvýznamných priateľstiev či kontaktov, a majú malé uspokojenie z veľkých sociálnych aktivít, pri ktorých sú ľahko vyčerpaní či napätí. Na rozdiel od hanblivosti či úzkostlivosti však ide o ne-neurotickú preferenciu a osobnostnú vlastnosť. Udržujú si menšie sociálne kruhy, s ktorými však majú silnejšie vzťahy.[3] Vlastnosť byť introvert sa nazýva introverzia. Opakom introverta je extrovert.
Osobnostné rozdelenie na introvertov a extrovertov definoval a popularizoval Karl Jung[4] a ako psychologická vlastnosť je používaná vo viacerých teóriách osobnostnej typológie, ako napríklad Big Five model (nízka úroveň extroverzie), Myers-Briggs Type Indicator (typy začínajúce písmenom I s dominantnou introvertnou funkciou), Socionika (introtimné typy, končiace na písmeno I, s introvertným vedúcim informačným elementom) a podobne. V Hippokratovej teórií štyroch temperamentov, ktorá je implementovaná v profesionálnej psychológií na Slovensku, sú introverti v temperamente flegmatikov alebo melancholikov. Niektorí psychológovia pojem používajú na opísanie jedinca so silnou preferenciu introspekcie, samostatnosti a so slabšou sociabilitou - táto definícia vychádza z kontroverznej kritiky pojmu, že väčšina populácie je v skutočnosti medzi introvertom a extrovertom - ambivert.[5]
Správanie
Introverzia má značný vplyv na ľudské správanie, najmä v sociálnom živote. Viacero štúdií sa zaoberalo vplyvom introverzie aj na iné črty osobnosti a spoločné vzorce správania, viditeľné najmä na mladšej generácií. Správanie je však individuálne, niektorí introverti preferujú sa tváriť spokojne aj v im nepríjemných situáciách, iní viditeľne naznačujú nechuť k sociálnemu správaniu.[6] Introverti podvedome vytvárajú prostredie menej vhodné na sociálnu interakciu, napríklad v praci zariadením svojej kancelárie. Ich reč často krát je unáhlená a vytvárajú obraz zaneprázdnenosti v snahe odradiť ostatných od začatia konverziácie.[7] Hlas introvertov je viac monotónny, menej expresívny s občastnými pauzami v reči, niekedy zakrývanými citoslovcami. Nemajú radi nezáväzné, bezpredmetné konverzácie a tláchanie (small talk), značne dávajú prednosť hlbším a osobnejším, prípadne inteligentnejším konverzáciám. Introverti sú taktiež viac náchylní na negatívne emócie, dobrá nálada je pre nich labilnejšia. Introverti sú štatisticky menej šťastní a spokojní ako extroverti, čo však záleží aj na spoločnosti, v ktorej sa človek nachádza.[8] Faktorom k tomu je, že introverti majú tendenciu viac premýšľať nad svojími negatívnymi spomienkami.[9] V súkromnom živote majú radi kľudnejšie prostredie, počúvajú pomalšiu hudbu[10] a nosia voľnejšie, viac pohodlné oblečenie.[11]
Podľa štúdia psychológa Petra Kuppensa, niektorí introverti taktiež môžu mať opačné spájanie dobrej nálady so sexuálnym vzrušením, čo spôsobuje že vzrušenie vnímajú ako negatívnu emóciu. V dobrej nálade, introvert je relaxovaný či kľudnejší, zatiaľ čo extrovert je v dobrej nálade nabudenejší a aktívny. Introverti majú týmto pádom veľké sklony k demisexualite či asexualite.[12] Introverti majú podobný efekt aj so spoločenskosťou. Zatiaľ čo pre extrovertov je čas v spoločnosti iných ľudí energizujúci a napĺňajúci, pre introvertov je vysilujúci a vyčerpávajúci, a potrebujú po ňom čas osamote. V komunite sa tento efekt nazýva vyhorenie ("burnout") alebo vybitie sociálnej baterky ("drain of social battery").[13]
Kultúra
V spoločnosti na Slovensku a väčšiny východných krajín je introverzia považovaná za nežiadúcu, najmä medzi mužmi a staršou generáciou. V spoločnosti je viac očakávané a vyžadované vjadrovanie pocitov, sebaistota, schopnosť viesť nezáväzné konverzácie a rozprávanie o osobnom živote aj v pracovnom prostredí, čo pre mnohých je známka dobrej nálady, atraktívnosti alebo spokojnosti. Introverti môžu z toho dôvodu byť cieľom predsudkov, nepochopenia alebo vyčleňovania zo spoločnosti.[14][15] Predsudky voči introvertom tvoria najmä extroverti nezvyknutý na introvertov a príslušníci staršej generácie. V spoločnosti adolescentov či mladšej generácie, najmä generácie Z je mienka lepšia, kde introverzia je viac chápaná bez predsudkov ako normálna charakterová črta. Introverzia je pozitívne vnímaná najmä individualisticky a progresívne zmýšľajúcimi ľuďmi.[16]
Napriek väčšej inkluzivite voči introvertom vo svete je spoločnosť väčšiny krajín, vrátane Spojených štátov, viac extrovertná a odmieňa viac extrovertné správanie.[17] Introverzia je však vážená v budhizme, sufizme a niektorých odvetviach gréckokatolíckeho náboženstva. V krajinách ako je Kanada, Švédsko, Japónsko, Južná Kórea, Čína alebo Fínsko je introverzia očakávaná a vítaná osobnostná vlastnosť[6], najmä v Škandinávií, kde aj medzi extrovertnými ľuďmi je konverzácia bez väčšieho významu považovaná za strátu času.[18][19] Introverti sa v takých krajinách celkovo cítia šťastnejší, lepšie zapadajú do danej spoločnosti, čo však naopak vyčlenuje extrovertov.[20]
