Ján Zeman (kňaz)
Ján Zeman (* 25. jún 1885, Myjava - † 14. január 1975, Trenčín) bol evanjelický kňaz, národný a kultúrny pracovník a politik agrárnej strany v období medzivojnového Česko-Slovenska.
| Ján Zeman | |
 | |
| Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej | |
|---|---|
| V úrade 1927 – 1935 | |
| Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej | |
| V úrade 1935 – 1939 | |
| Predseda MNV v Trenčíne | |
| V úrade 1945 – 1946 | |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 25. jún 1885 Myjava, Uhorsko |
| Úmrtie | 14. január 1975 (89 rokov) Trenčín, ČSSR |
| Politická strana | RSZML |
| Profesia | kňaz |
| Národnosť | slovenská |
| Vierovyznanie | evanjelické |
Pochádzal z chudobnej remeselnícko-roľníckej rodiny. Študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave. V tomto meste následne pokračoval štúdiom teológie. Pre svoje slovenské národné presvedčenie sa dostával do sporov s maďarskými úradmi. Už počas štúdií prispieval do dobových periodík (domácich i amerických). Po skončení štúdií sa stal kaplánom na trenčianskej fare, kde sa neskôr stal aj farárom a v roku 1921 sa tam trvalo usadil. Ako farár vo viacerých obciach Považia vyvinul bohatú národnú a osvetovú činnosť. Zakladal spolky, spevokoly, divadelné krúžky alebo knižnice. Po vzniku Česko-Slovenska sa stal členom župného zastupiteľstva Trenčianskej župy a po župných voľbách v roku 1923 členom Považskej župy za agrárnu stranu. Redigoval Považské listy a vyvíjal politickú činnosť medzi roľníckym ľudom na Považí.[1]
V parlamentných voľbách v roku 1925 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia. Mandát nadobudol až dodatočne 13. decembra 1927, kedy nastúpil na uprázdnený mandát po smrti poslanca Pavla Blaha.[2] Poslanecké kreslo obhájil aj po parlamentných voľbách v roku 1929. Po nasledujúcich voľbách v roku 1935 prestúpil do hornej komory Národného zhromaždenia, kde zotrval do zániku činnosti parlamentu na prelome rokov 1938/1939. Ešte krátko predtým v decembri 1938 prestúpil spolu so svojimi kolegami do senátorského klubu HSĽS.[3]
Pôsobil aj ako podpredseda Štefánikovej spoločnosti a predseda Národohospodárskeho zboru Považia. Významné funkcie zastával aj v rámci slovenskej evanjelickej cirkvi (konsenior alebo generálny presbyter). Mal zásluhy na poštátnení Teologickej vysokej školy v Bratislave, ktorá následne získala status teologickej fakulty.[1]
V období Slovenského štátu pôsobil v opozícii voči vládnemu režimu a podporoval odboj. Po skončení vojny sa stal nakrátko predsedom MNV (starostom) Trenčína. Po zrušení trenčianskeho seniorátu v roku 1953 pôsobil ešte štyri roky ako kňaz v Trenčíne a v roku 1957, sklamaný vývinom udalostí, rezignoval a dožil v Trenčíne.[4]
