Česko-Slovensko
Česko-Slovensko[pozn 2] (v rokoch 1918 – 1938 a 1945 – 1990 písané Československo) bol zvrchovaný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 1918 – 1992, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (1939 – 1945), keď však mal svoju exilovú vládu v zahraničí.
| Česko-Slovensko (Československo)
| |||||||||
| Hymna: Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska | |||||||||
| Motto: Pravda vítězí/Pravda víťazí/Veritas vincit | |||||||||
Geografia
| |||||||||
Rozloha | 140 446 km² (1921) 127 900 km² (1992) | ||||||||
Najvyšší bod | Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.) | ||||||||
Najdlhšia rieka | Vltava (430 km) | ||||||||
| Obyvateľstvo | |||||||||
Počet obyvateľov | 14 723 854 (1930) 15 576 550 (1991) | ||||||||
Národnostné zloženie | |||||||||
| Štátny útvar | |||||||||
parlamentná republika (1918 – 1939), parlamentná republika s obmedzenou demokraciou (1945 – 1948), ľudovodemokratická republika (1948 – 1960), socialistická republika (1960 – 1968), federatívna socialistická republika (1969 – 1990), federatívna republika (1990 – 1992) | |||||||||
Vznik | |||||||||
Zánik | |||||||||
| |||||||||
.JPG)
Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918 ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska.[11] Následné medzivojnové obdobie je označované ako prvá republika, výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Po mníchovskej dohode v roku 1938 sa pohraničné Sudety stali súčasťou Nemecka a krajina prišla aj o ďalšie územie prvou viedenskou arbitrážou v prospech Maďarska a anexiou Tešínska v prospech Poľska. V marci 1939 sa osamostatnilo Slovensko a Podkarpatská Rus bola obsadená Maďarskom. Na zvyšku českých krajín bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava, formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny zostavil v októbri 1939 bývalý československý prezident Edvard Beneš exilovú vládu, ktorá bola neskôr uznaná spojencami.
Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku 1945 obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 bolo súčasťou Východného bloku s príkazovou ekonomikou, vládla tu komunistická strana. Krajina bola od roku 1949 súčasťou hospodárskeho zoskupenia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od roku 1955 vojenského paktu Varšavskej zmluvy. Politickú liberalizáciu v roku 1968, známu ako Pražská jar, násilne ukončila v auguste 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu. Nasledovala doba tzv. normalizácie, ktorá bola ukončená v novembri 1989 Nežnou revolúciou, ktorá sa uskutočnila v období pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Československo stalo demokratickým štátom, na čele s prezidentom Václavom Havlom. Česko-Slovensko zaniklo 31. decembra 1992 rozdelením na dva suverénne štáty, Česko a Slovensko.
Dejiny
Periodizácia
Dejiny Česko-Slovenska sa tradične členia najmä dvoma spôsobmi:
1. podľa zriadenia (podrobnejšie pozri kapitolu Zriadenie):
- predvojnové obdobie demokracie: prvá česko-slovenská republika (1918 – 1938)
- predvojnové obdobie čiastočnej demokracie a autonómie Slovenska a Podkarpatska: druhá česko-slovenská republika (1938 – 1939)
- obdobie druhej svetovej vojny (faktický zánik štátu):
- Protektorát Čechy a Morava a Slovenská republika (1939 – 1945)
- dočasné štátne zriadenie (1940 – 1945)
- povojnové obdobie čiastočnej demokracie: tretia česko-slovenská republika (1945 – 1948)
- obdobie vlády komunistickej strany (1948 – 1989)
- obdobie demokracie po období vlády komunistickej strany – obdobie ČSFR (1990 – 1992)
Obdobie 1945 – 1960 sa nazýva aj obdobie ľudovej demokracie, obdobie 1960 – 1989 aj socialistické obdobie.
2. podľa oficiálneho názvu štátu (tu trocha zjednodušene – podrobnejšie pozri kapitolu Dobové oficiálne názvy):
- Československá republika/Česko-Slovenská republika (1918 – 1960 s výnimkou rokov 1939 – 1945)
- Protektorát Čechy a Morava a Slovenská republika (1939 – 1945)
- Československá socialistická republika (1960 – 1989)
- Česká a Slovenská Federatívna Republika (1990 – 1992)
Udalosti
Politická geografia
Česko-Slovensko bolo vnútrozemským štátom v strede Európy. Jeho územie sa rozkladalo približne na území dnešného Česka, Slovenska a Zakarpatskej oblasti Ukrajiny.
Po realizácii Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže (t. j. od jesene 1938 do marca 1939) sa štát rozkladal:
- v Česku zmenšenom o Sudety a iné pohraničné územia (pripadli Nemecku a Poľsku),
- na Slovensku zmenšenom o pohraničie (pripadlo Maďarsku, Nemecku a Poľsku), a
- v Podkarpatskej Rusi zmenšenej o južné pohraničie (pripadlo Maďarsku)
Po druhej svetovej vojne sa štát rozkladal na území dnešného Česka a Slovenska.
Susedmi Česko-Slovenska teda boli:
Ostatná geografia, reliéf, vodstvo, geológia
Štát mal V-Z pozdĺžne podlhovastý tvar. Od východu na západ mal do roku 1939/1945, teda pred stratou Podkarpatskej Rusi, približne 950 km. Priemerná šírka územia v S-J smere bola len okolo 150 km. Geologicky ho tvorilo hercýnske horstvo Českého masívu, alpínske horstvo Západných a sčasti Východných Karpát a v južnej časti Slovenska a Podkarpatskej Rusi aj výbežky Panónskeho panvového systému.[12]
Náboženstvo
V Československu prevládala rímskokatolícka cirkev. Na území Česka pôsobili aj Českobratská cirkev evanjelická, Cirkev československá husitská a iné. Na Slovensku zasa aj Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Reformovaná kresťanská cirkev a iné. V Československu pôsobili aj gréckokatolícka a pravoslávna cirkev.
Príroda
Dobové oficiálne názvy
- 28. 10. 1918 – 14. 11. 1918: Československý štát/Česko-Slovenský štát/Česko-Slovensko/Československo
- 14. 11. 19181 – 5. 3. 1920: Československý štát/Česko-Slovenský štát/Republika Česko-Slovenská/Republika Československá/Česko-Slovenská republika/Československá republika/Česko-Slovensko/Československo (vo vtedajších medzinárodných zmluvách sa píše názov vo všetkých jazykoch zásadne so spojovníkom); zaužívané skratky RČS / ČSR / (?) Č-SR
- 6. 3. 1920 – 22. 11. 1938: Československá republika/Československo (často písané s prehodeným slovosledom republika Československá – takto aj v zákonoch, napr. v ústave z roku 1920 je hlavný tvar „Československá republika“, ale vyskytuje sa tam aj tvar „republika Československá“); treba poznamenať, že písanie spojovníka bolo naďalej sporné, pretože jeho vynechávanie protirečilo Saintgermainskej mierovej zmluve [13]; zaužívaná skratka bola ČSR
- 23. 11. 1938 – 15. 3. 1939: Česko-Slovenská republika/Česko-Slovensko; zaužívaná skratka bola Č-SR alebo (?)ČSR
- (1940 – 1945 a) 1945 – 10. 7. 1960: Československá republika (republika Československá)/Československo, od roku 1945 (?)/1948 polooficiálne aj Československá ľudovodemokratická republika; zaužívaná skratka ČSR
- 11. 7. 1960 – 28. 3. 1990: Československá socialistická republika/Československo; zaužívaná skratka ČSSR
- 29. 3. – 22. 4. 1990: Česko-slovenská federatívna republika (po slovensky) / Československá federativní republika (po česky); na Slovensku sa začal (až do 1992) všeobecne používať krátky tvar Česko-Slovensko, kodifikovaný začiatkom roka 1991 Pravidlami slovenského pravopisu, v Česku naďalej tvar Československo; pozri aj pomlčková vojna
- 23. 4. 1990 – 31. 12. 1992: Česká a Slovenská Federatívna Republika (po slovensky) / Česká a Slovenská Federativní Republika (po česky) – tento názov sa písal (výnimočne, teda v rozpore s tradičnými pravidlami českého aj slovenského pravopisu) so všetkými začiatočnými písmenami veľkými; zaužívaná skratka ČSFR
1:Štát bol 14. 11. vyhlásený za republiku.
Štátne symboly
Zriadenie
- 1918 – jeseň 1938: demokratická republika, unitárny štát
- jeseň 1938 – marec 1939: demokratická republika s autoritatívnymi črtami, federatívny štát (asymetrická federácia – existovala autonómna Slovenská krajina a autonómna Podkarpatská Rus, ale ostatné územie nemalo autonómiu)
- 1940 – 1945: vláda v exile – pozri dočasné štátne zriadenie
- 1945 – 1948: demokratická republika s autoritatívnymi črtami (oficiálne tzv. ľudová demokracia), centralistický štát
- 1948 – 1968: republika, komunistický štát (oficiálne do júla 1960 ľudová demokracia, odvtedy socializmus)
- 1969 – 1989: republika, komunistický štát (oficiálne socializmus), federatívny štát (federácia Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky)
- 1990 – 1992: demokratická republika, federatívny štát (federácia Českej republiky a Slovenskej republiky)
Ústavy
Hlavné mestá
- celý štát: Praha
- pre hlavné časti:
- Česko (od 1. 1. 1969 Česká socialistická republika resp. od marca 1990 Česká republika): od 1. 1. 1969 Praha
- Slovensko (od 1. 1. 1969 Slovenská socialistická republika resp. od marca 1990 Slovenská republika): od 22. 3. 1968 Bratislava
Administratívne členenie
Krajiny a župy (1918/1919 – 31. 12. 1922)
Bolo ponechané správne členenia z Rakúska (dnešné Česko) resp. Uhorska (ostatné územia), t. j.:
- dnešné Česko: Česká krajina, Moravská krajina a Sliezska krajina
- dnešné Slovensko a Podkarpatská Rus: župy – pozri župa (Česko-Slovensko)
Napriek dohodám nenastalo žiadne špeciálne vyčlenenie území Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
Krajiny a veľžupy (1. 1. 1923 – 1. 7./1. 12. 1928)
Členenie bolo takéto:
- dnešné Česko: ako 1918 – 1922
- dnešné Slovensko a Podkarpatská Rus: vytvorené tzv. veľžupy (oficiálne župy) – pozri župa (Česko-Slovensko)
Napriek dohodám žiadne špeciálne vyčlenenie území Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
Krajiny (1. 7./1. 12. 1928 – 14./15. 3. 1939)
Územie bolo administratívne (a čisto formálne) rozdelené na štyri zeme/krajiny (pozri krajinské zriadenie):
- Zem Česká/Česká zem (Česká krajina) – t. j. Čechy (od 1. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Nemecku)
- Zem Moravskosliezska/Moravskosliezska zem (Moravsko-sliezska krajina) – t. j. Morava a České Sliezsko (od 1. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Nemecku, a od 2. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Poľsku)
- Krajina Slovenská/Slovenská krajina – t. j. Slovensko (bez Jaroviec, Rusoviec a Čunova, ktoré patrili od roku 1918 Maďarsku; od 2. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Poľsku, od 10. 10. 1938 bez Devína a Petržalky, ktoré pripadli Nemecku, od 5. 11. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Maďarsku)
- Podkarpatská Rus (Podkarpatskoruská krajina) – t. j. Podkarpatská Rus (od 5. 11. bez pohraničia, ktoré pripadlo Maďarsku)
Od jesene 1938 navyše Slovensko (6. 10. 1938, pozri aj Žilinská dohoda) a Podkarpatská Rus (11.10.1938; od novembra už pod názvom Karpatská Ukrajina) dostali postavenie autonómnych krajín.
Krajiny (apríl 1945 – 24. 12. 1948/1. 1. 1949)
Ako pred jeseňou 1938 (od 29. 6. 1945 bez územia Podkarpatskej Rusi, ktoré pripadlo ZSSR)
Kraje (24. 12. 1948/1. 1. 1949 – 30. 6. 1960)
Členenie na kraje – pozri kraj (1949 – 1960).
Kraje a republiky (1. 7. 1960 – 31. 12. 1992)
Členenie na (väčšie) kraje – pozri kraj (1960 – 1990).
Od 1. 1. 1969 navyše federatívne rozdelenie na Českú socialistickú republiku (od 6. marca 1990 Českú republiku) a Slovenskú socialistickú republiku (od 1. marca 1990 Slovenskú republiku) – pozri aj Ústavný zákon o česko-slovenskej federácii.
Na území Slovenska boli kraje zrušené od 1. 7. 1969 do 28. 12. 1970 a znova zrušené od 20. 12. 1990.
Predstavitelia
Hospodárstvo a politika
Literatúra
Poznámky
Referencie
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Česko-Slovensko
Wikislovník ponúka heslo Česko-Slovensko.
