Jozef Kroner

Jozef Kroner sa narodil 20. marca 1924 v Staškove v okrese Čadca v staničnom domčeku, ktorý dnes slúži ako Múzeum Jozefa Kronera. Jeho rodičia mali celkovo dvanásť detí. Zo Staškova sa čoskoro presťahovali do Považskej Bystrice. Otec, železničiar a vášnivý divadelník, režíroval ochotníkov už v Staškove a potom v Trenčíne. Jeho deti, hlavne Jozef, Ľudovít a Ján, sa tak začali objavovať na javisku už ako malé deti.

V roku 1944 bol Jozef Kroner nasadený na nútených prácach v Nemecku. Po vojne začínal ako robotník v Trenčíne, neskôr ako vedúci dielne v Považskej Bystrici. Popri práci sa venoval ochotníckemu divadlu. Začínal v Armádnom divadle v Martine (1948 – 1956). Od roku 1956 pôsobil v činohre SND v Bratislave až do roku 1984, keď odišiel do dôchodku. Účinkoval v mnohých televíznych filmoch a seriáloch – Kubo (1965), Živý bič (1966), Rysavá jalovica (1970), Ruže a sneh, Vôňa remesla, Slovácko sa nesúdi (1978, 1984), Sváko Ragan (1975), Nech žije deduško (1978).

O jeho živote a tvorbe nakrútil režisér Fero Fenič televízny film Trate Jozefa Kronera (1987). Na základe hlasovania slovenských filmových novinárov v Ankete 2000 sa Jozef Kroner stal slovenským hercom 20. storočia. Medzi jeho záľuby patrili rybolov a hubárčenie. Je autorom kníh Herec na udici (1970), Herec nielen na udici (1974), S kamerou a s udicou (1979), Neobyčajný testament (1982) a O rybke Beličke (1983).

V roku 1992 sa Jozef Kroner objavil ako starý Košťál v českej komédii Dedičstvo alebo Kurvahošigutntag, naposledy bol pred kamerou pri nakrúcaní komédie Ani smrť neberie (1996). To už bojoval s ťažkou chorobou, smrť ho zastihla 12. marca 1998 v Bratislave vo veku 73 rokov.

V roku 1967 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1978 titul národný umelec.

Dňa 1. januára 2018 mu prezident Andrej Kiska udelil Pribinov kríž I. triedy (in memoriam).^[1]

V ankete Najväčší Slovák sa umiestnil na 12. priečke.^[2]

Na základe hlasovania slovenských filmových novinárov v Ankete 2000 sa stal slovenským hercom 20. storočia.

V roku 2024 si Jozefa Kronera pripomenula Matica slovenská kultúrnym podujatím k jeho storočnici (vystúpili Jozef Šimonovič a Jozef Leikert) za prítomnosti ústavných činiteľov.^[3]

• 1949: Katka (majster Jozef)
• 1951: Akce B (švec)
• 1953: Pole neorané (Šimon Perďoch)
• 1954: Drevená dedina (Ondro Chlistoň)
• 1955: Štvorylka (krajčír Sásik)
• 1956: Čert nespí (porotca, kádrovák Merinda, inžinier Martvoň)
• 1957: Posledná bosorka (Jakub Krvaj)
• 1957: Zemianska česť (Jonáš)
• 1958: Statočný zlodej (Jožko Púčik)
• 1958: Šťastie príde v nedeľu
• 1960: Jerguš Lapin (strýko Košaľkuľa)
• 1961: Pokorené rieky (Juraj Brondoš).
• 1962: Polnočná omša (Valentín Kubiš)
• 1962/63: Jánošík I-II (otec Uhorčík)
• 1965: Obchod na korze (Tóno Brtko)
• 1965: Kubo (Kubo)
• 1966: Lidé z maringotek (klaun Ferdinand)
• 1967: Muž, který stoupl v ceně (pán Benda)
• 1968: Dialóg 20-40-60 (starec)
• 1968: Muž, ktorý luže (Franz)
• 1968: Traja svedkovia (dr. Schwartz)
• 1969: Touha zvaná Anada (Koktavý)
• 1970: Pán si neželal nič (Ctibor)
• 1970: Rysavá jalovica (Adam Krt)
• 1972: Zajtra bude neskoro (učiteľ)
• 1972: Prečo Adam Chvojka vicerichtár spáva doma (Adam Chvojka)
• 1973: Očovské pastorále (Cesnak)
• 1973: Putovanie do San Jaga (Carlo)
• 1973: Végül [Nakoniec], r. Gyula Maár, Maďarsko (János Varga)
• 1973: Vymenená princezná (Kráľ)
• 1975: Pacho, hybský zbojník (Pacho Matrtaj)
• 1975/84: Slovácko sa nesúdí (Matúš Pagáč)
• 1976: Stratená dolina (Gamboš)
• 1976: Sváko Ragan (Sváko Ragan)
• 1976: Teketória [Okolky], r. Gyula Maár, Maďarsko
• 1977: Vianočné oblátky (Jano Predaj)
• 1979: Két történet a félmúltból [Dva príbehy z nedávnej minulosti], pov. A téglafal mögött [Za tehlovou stenou], r. Karoly Makk, Maďarsko (Ferenc Bódi).
• 1979: Mišo (Mišo)
• 1981: Kosenie Jastrabej lúky (otec Martin Hudec)
• 1981: Megáll az idő [Čas sa zastaví], r. Péter Gothár, Maďarsko (triedny profesor)
• 1981: Tegnap elött [Predvčerom], r. Péter Bacsó, Maďarsko
• 1982: Egymásra nézve [Iný pohľad], r. Károly Makk, Maďarsko
• 1982: Popolvár najväčší na svete (sluha Šablica)
• 1982: Přeludy pouště (Sidi Ali)
• 1982: Soľ nad zlato (šašo)
• 1983: Tisícročná včela (Martin Pichanda)
• 1987: Neďaleko do neba (Šimaľa)
• 1987: Posledný rukopis [Az utolsó kézirat], r. Károly Makk, Maďarsko (György Nyáry)
• 1988: Lovec senzací (Šnórer)
• 1988: Vlakári (dedo Homola)
• 1989: Můj přítel d'Artagnan (Křepelka)
• 1989: Ty, ktorý si na nebesiach [Ti, kojto si nebeto], r. Dočo Bodžakov, Bulharsko (George Henih)
• 1990: Árnyék a havon [Tieň na snehu], r. Attila Janisch, Maďarsko
• 1992: Dedičstvo alebo Kurvahošigutntag (Košťál)
• 1994: Vášnivý bozk (Schneider)
• 1995: …ani smrt nebere! (Martin Janák–Štipaný)

• 1995: Albert, Albert ("fotograf")