Kanárska doga

Ako názov plemena napovedá, bola kanárska doga vyšľachtená na Kanárskych ostrovoch z pôvodných plemien nachádzajúcich sa v týchto zemepisných šírkach a psov typu mastif, ktorých privážali na ostrovy obchodníci z Anglicka. Išlo o stredne veľké, mohutné avšak temperamentné psy. Slúžili na ochranu dobytka pred dravcami a tiež stráženie majetku a ochranu majiteľa. Pomáhali tiež na jatkách ovládať dobytok^[1].

Prvé dochované zobrazenia kanárskych psov pochádzajú zo začiatku 20. storočia. Nešlo o výstavné ale o pracovné plemeno, ktoré v bolo v tej dobe používané na psie zápasy. V 30. rokoch 20. storočia boli psie zápasy zakázané rovnako ako chov Perro de Presa Canario. Ilegálne sa zápasilo aj naďalej, tento zákaz však zapríčinil rapídny pokles výskytu tohto plemena. Vďaka chovateľom, ktorí sa v 70. rokoch 20. storočia snažili obnoviť túto skupinu národných psov, záujem o kanársku dogu začal znovu narastať.

Kanárska doga je molos strednej veľkosti, dosahujúci hmotnosť 60kg. Má harmonickú, robustnú stavbu tela jemne obdĺžnikového tvaru, pričom trup je dlhší ako výška psa v kohútiku. Má hlboký a široký hrudník. Mohutná lebka je pokrytá silnou voľnou kožou. Stredne veľké, po stranách visiace uši sa zvyknú kupírovať, u nás sa však od týchto praktík upúšťa. Plemeno sa vyznačuje silnými zubami nožnicového skusu, ktoré sú schopné vyvinúť veľký tlak. Schopnosť nekompromisného zákusu získala kanárska doga po predkoch, ktorých ľudia využívali na lov veľkej zveri.

Kanárska doga má krátku, priliehavú, na dotyk drsnú srsť. Vyskytuje sa v žíhanej, pieskovej, zlatej alebo čiernej farbe. Na niektorých častiach tela sú prípustné biele znaky.

Kanárska doga patrí k dominantným až agresívnym plemenám a v rukách nezodpovedného chovateľa sa môže stať pre svoje okolie nebezpečnou. Temperament psa závisí aj od toho, z akého chovu jedinec pochádza. Záujemca o plemeno by si mal preveriť povahy rodičov šteňaťa, ktoré hodlá kúpiť.

Plemeno patrí k pomerne dobre ovládateľným, začiatočníci by mali svojho psa cvičiť pod vedením skúseného výcvikára. Bez výcviku majiteľ ťažko ovládne dospelého jedinca vážiaceho do 60kg. Kanárska doga zvláda aj výcvik obrany.

Keďže ide o molosa, vyskytuje sa u kanárskej dogy dysplázia bedrového kĺbu ^[2]. Medzi ďalšie ochorenia patrí luxácia pately, epilepsia, osteochondrodysplázia, demodikóza a kryptorchizmus^[3].

Vidieť dnes kanársku dogu strážiť dobytok je vzácne, je však výborný strážca majetku a osôb. Stráži nielen priestor, v ktorom sa pohybuje, ale aj zverené veci. Patrí však k plemenám s krátkou srsťou bez podsady a preto nie je v našich zemepisných šírkach uspôsobená na celoročný pobyt vonku. Ak má strážiť objekt v zime vonku, potrebuje dobre zateplenú búdu.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kanárska doga

• Němcová, E.; Němec, E.: Dogo Canario. In: iFAUNA. č. 23, ročník 10