Kapitánova dcéra (kniha)

Mladého šľachtica Petra Andrejeviča Grineva pošle jeho otec, ktorý si zakladá na tradíciách a dôstojnosti, slúžiť do vojska na juhovýchode ruskej cárskej ríše. Grinev v posádke získava prvé naozajstné skúsenosti. Stretáva sa s dobrom aj so zlom. V posádke slúži síce inteligentný, ale egoistický a sebecký Švabrin, ktorý si kráti čas súbojmi. Grinev sa s ním dostane do sporu. Grinev sa náhodou zblíži s vodcom povstania Jemeljanom Pugačovom. Vďaka malej pomoci Grineva Pugačovovi medzi nimi vzniknú vzájomné sympatie. Grinev sa zamiluje do dcéry veliteľa posádky pohraničnej pevnosti kapitána Mironova, Márie Ivanovny. Pugačov s povstalcami obsadí pevnosť, ale Grineva prepustí. Peter sa opäť pripojí k vojsku, ale keď sa dozvie, že Márii hrozí nebezpečenstvo, tak sa vydá späť na územie povstalcov. Pugačov mu dovolí vziať Máriu so sebou, ale onedlho je Grinev obvinený zo zrady a spolupráce s Pugačovom. Na prosbu Márie samotná cárovná Katarína II. Grineva omilostí, pretože ju dojme mravná čistota a nevinnosť dievčaťa. Zároveň sa cíti zaviazaná aj preto, že kapitán Mironov padol v boji proti povstalcom. Rodičia Grineva sirotu príjmu za svoju.

Kapitánova dcéra zodpovedala Puškinovmu videniu sveta, kde najcennejšie veci nevyplývajú z konvencií a formalít, ale sú výsledkom osobných vzťahov, obetovania sa a lásky aj za cenu, že je nevyhnutné porušiť pravidlá. Podľa Puškina mala spoločnosť len tvoriť rámec a dopĺňať harmonické väzby medzi ľuďmi. Najvyššiu hodnotu má láska a schopnosť obetovať sa za druhého. Ako ich protipól sú postavené sebectvo Švabrina, nesúdržnosť a vzájomná nedôvera povstalcov.