Kolínsky dóm

Kolínske arcibiskupstvo, ktoré od roku 1164 vlastnilo vzácnu relikviu — kosti svätých Troch kráľov, malo veľký politický a náboženský význam. Preto bol pochopiteľný plán nahradiť údajne zastaraný karolínsky dóm katedrálou, ktorá by zodpovedala postaveniu arcibiskupstva a hodnote uschovávaných relikvií. Základný kameň Dómu sv. Petra a Panny Márie — jedného z najväčších v Európe — položil roku 1248 kolínsky arcibiskup Konrad von Hochstaden.

V roku 1560 sa stavebné práce pre nedostatok peňazí zastavili, ale vtedy už boli položené základy celej stavby. Stĺpy priečnej a pozdĺžnej lode stáli pod provizórnymi strechami, západná fasáda s dvoma vežami bola nedokončená. Až 19. storočie utvorilo predpoklady na obnovenie stavebnej činnosti na katedrále (od r. 1842). Vplyvom oslobodzovacích vojen sa prebudilo národné cítenie, dodatočne sa uvedomoval (zdanlivo) národný ráz stredovekej gotiky a katedrála sa pokladala za symbol zjednoteného Nemecka, za akýsi druh národnej svätyne.

Pôdorys Kolínskeho dómu (dĺžka 144,58 m) napodobňuje severofrancúzske katedrály. Ide o krížovú stavbu s piatimi pozdĺžnymi a tromi priečnymi loďami, východným chórom s ochodzou, so siedmimi rovnakými chórovými kaplnkami a dvoma vežami na západnom priečelí. Dóm slávnostne vysvätili 15. októbra 1880.

Keď stavba Kolínskeho dómu pokročila už natoľko, že boli viditeľné mohutné obrysy chrámu, začal sa diabol vyhrážať prvému staviteľovi dómu Gerhardovi, že zaplaví celé základy, aby znemožnil chrám dokončiť. Majster Gerhard sa dušoval, že dóm bude rýchlejšie dokončený, než by diabol mohol priviesť vodu. Keď sa o niekoľko dní ocitlo stavenisko pod vodou, majster Gerhard skočil z lešenia. Potom sa už nenašiel staviteľ, ktorému by sa dóm podarilo dokončiť. Najskôr museli zo staveniska vyhnať dušu prvého staviteľa, ktorá tam blúdila, až potom mohli práce úspešne dokončiť.

• Zoznam najvyšších veží na svete

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kolínsky dóm