Koloman Uhrík

Od roku 1934 žil v Trnave. Po maturite na gymnáziu bol prijatý na pedagogickú fakultu. Vďaka jeho prvej poviedke, ktorú v roku 1954 uverejnil Roháč, dostal ponuku pracovať v tomto dnes už neexistujúcom časopise.

Členom redakčného kolektívu bol od júla 1955 do júla 1991. Začínal ako reportér, potom redaktor vnútropolitického oddelenia, literárny redaktor, hlavný sekretár a zástupca šéfredaktora. V januári 1990 ho členovia redakcie zvolili za šéfredaktora. Po pätnástich mesiacoch v rámci reorganizácie z funkcie odišiel a zakrátko redakciu celkom opustil.

Na stránkach Roháča vstúpil do povedomia verejnosti najmä poviedkovou a fejtónovou tvorbou. Popri svojom hlavnom zamestnaní externe spolupracoval aj s rozhlasom, televíziou a inými masmédiami. Desať rokov sa podieľal na príprave rozhlasovej relácie Kaleidofón, je autorom knihy Príbuznosti a spoluautorom scenára k detskému filmu Zločin slečny Bacilpýšky.

Aj po odchode z Roháča zotrval v novinárskom povolaní. Najprv pracoval v novinách Trnavský hlas, neskôr spolu zakladal a viedol trnavský Hlas ľudu. Okrem toho prispieval aj do iných novín a časopisov. Patril k dlhoročným kmeňovým autorom týždenníka Extra a mesačníka Extra plus.