Koronavírusy

Koronavírusy sú veľké obalené vírusy (80 – 120 nm), ktoré obsahujú jednovláknovú RNA (ribonukleovú kyselinu). Ich genóm je najväčší medzi RNA vírusmi, obsahuje 27 000 – 32 000 nukleotidov. Koronavírusy boli identifikované koncom 60. rokov minulého storočia pomocou elektrónového mikroskopu.

Názov čeľade pochádza od typického vzhľadu viriónov s dlhými vláknitými výbežkami, podobnými slnečnej koróne. Čeľaď patrí do radu Nidovirales, charakteristického neobvyklým mechanizmom replikácie s tvorbou tzv. zahniezdených transkriptorov (vírusovej mRNA).

Koronavírusy vyvolávajú ochorenia ľudí (od nezávažného prechladnutia až po závažné ochorenia dýchacích ciest) aj zvierat (hnačky prasiatok a teliatok, infekčná bronchitída vtákov atď.).^[7]

Systematika od roku 2018

čeľaď Coronaviridae:

• podčeľaď Orthocoronavirinae – vytvorená v roku 2009 pod názvom Coronavirinae, v roku 2018 premenovaná na Orthocoronavirinae; vernakulárne sa niekedy nazýva coronavírusy (koronavírusy) [v užšom zmysle]
  • nepomenovaný taxón (do roku 2009: rod coronavírus/koronavírus (Coronavirus)):
    • rod Alphacoronavirus – vytvorený v roku 2009 (rozdelením bývalého rodu Coronavirus)
    • rod Betacoronavirus – vytvorený v roku 2009 (rozdelením bývalého rodu Coronavirus)
    • rod Gammacoronavirus – vytvorený v roku 2009 (rozdelením bývalého rodu Coronavirus)
  • rod Deltacoronavirus – opísaný v roku 2011
• podčeľaď Letovirinae – vytvorená v roku 2018
  • rod Alphaletovirus – opísaný v roku 2018

Systematika v rokoch 2009 – 2018

čeľaď Coronaviridae:

• podčeľaď Coronavirinae
  • ...(delenie je rovnaké ako hore pod Orthocoronavirinae)
• podčeľaď Torovirinae – vytvorená v roku 2009
  • rod Torovirus – od roku 2018 patrí do čeľade Tobaniviridae
  • rod Bafinivirus – opísaný v roku 2009; od roku 2018 patrí do čeľade Tobaniviridae

Systematika do roku 2009

čeľaď Coronaviridae:

• rod coronavírus/koronavírus (Coronavirus)
• rod Torovirus

Zdroje kapitoly Systematika:^{[8][9][10][11][12][13][14][5][3][15][16][17][18][19][20][21][22][23]}

Koronavírusy spôsobujú ochorenia zvierat aj ľudí. Sú zoonotické - sú prenášané medzi zvieratami, najmä stavovcami a ľuďmi a spôsobujú ochorenia, nazývané zoonózy.^[24][25]

Koronavírusové ochorenia zvierat^[7]

Niektoré koronavírusy, vyvolávajúce ochorenia stavovcov:

• vírus prenosnej gastroenteritídy prasiat - vyvoláva gastroenteritídu (zápal žalúdka a čriev)
• koronavírus psov - vyvoláva gastroenteritídu
• vírus enteritídy mačiek - vyvoláva gastroenteritídu
• vírus infekčnej peritonitídy mačiek - vyvoláva pneumóniu (zápal pľúc), hepatitídu (zápal pečene), peritonitídu (zápal pobrušnice), meningoencefalitídu (zápal mozgu a mozgových blán), syndróm chradnutia
• vírus hepatitídy myší - vyvoláva gastroenteritídu, hepatitídu, meningoencefalitídu
• koronavírus dobytka - vyvoláva gastroenteritídu
• vírus modravosti hrebeňa moriek - vyvoláva gastroenteritídu
• vírus infekčnej bronchitídy vtákov (aj hydiny) - vyvoláva tracheobronchitídu (zápal priedušiek a priedušnice)

V súvislosti s prenosom na ľudí pri vzniku epidémii SARS, MERS a COVID-19 sa do povedomia dostali koronavírusy, infikujúce netopiere, šupinatce, cibetky a ťavy.^[26][27][28]

Koronavírusové ochorenia ľudí

Koronavírusy spôsobujú ľudské ochorenia s rôznou závažnosťou. Obvyklé ľudské koronavírusy sú alfakoronarovírusy 229E, NL63 a betakoronarovírusy OC43, HKU1, ktoré vyvolávali nezávažné hnačkové ochorenia alebo respiračné ochorenia s postihnutím horných dýchacích ciest, ako boli známe pred rokom 2002. Tieto vírusy sa obyčajne nedostali do dolných častí dýchacích ciest, ako je tomu pri neskoršie rozpoznaných ochoreniach MERS (Middle East Respiratory Syndrome),  SARS (Severe Acute Respiratory Syndrome) a COVID-19, spôsobené koronavírusom SARS-CoV-2.^{[24][25][23][29]}

Pri infekcii tradičnými koronavírusmi sa pozorovala ich replikácia na sliznici horných dýchacích ciest, priedušnice a priedušiek. Vírusy SARS-CoV, MERS-CoV, SARS-CoV-2, ktoré vyvolávajú epidémie závažných respiračných ochorení, poškodzujú bunky alveolov (pľúcnych mechúrikov), spôsobujú zápal pľúc a z nich sa vírus šíri do lymfatických uzlín a krvnou cestou do ďalších orgánov.^[7][30]

SARS (Severe Acute Respiratory Syndrome)

Bližšie informácie v hlavnom článku: SARS

Je to závažné, často smrteľné ochorenie, vyvolané vírusom SARS-CoV (Severe Acute Respiratory Syndrome Coronavirus) prebiehajúce ako ťažká pneumónia (zápal pľúc), spôsobené koronavírusom, identifikovaným v roku 2003. Na človeka sa preniesol z cibetky. Hlavné príznaky sú horúčka, ťažkosti s dýchaním, bolesti hlavy a bolesti svalov. Objavilo sa v roku 2003 v Číne, Hong-Kongu a na Taiwane, kde je zvykom konzumovať mäso z cibetiek. Udáva sa, že epidémia SARS si vyžiadala 774 obetí z 30 krajín.^[25][31] Od roku 2004 nie sú známe nové prípady infekcie týmto typom koronavírusu.^[23]

MERS (Middle East Respiratory Syndrome)

Je to vírusové respiračné ochorenie, vyvolané vírusom MERS-CoV (Middle East Respiratory Syndrome Coronavirus) ktoré prvý raz vypuklo v roku 2012 v krajinách Blízkeho Východu. Neskôr sa zistilo, že bolo na človeka prenesené z ťavy, možno aj z netopierov a bolo označené ako prenosné z človeka na človeka. V nasledujúcich rokoch vypukli ďalšie, menšie epidémie. Vírus spôsobuje závažnú pneumóniu a jej úmrtnosť je 30 – 40%.^[32] Uvádza sa, že infikoval 2 442 ľudí, usmrtil 842 pacientov; v nasledujúcich rokoch pribudli ešte stovky pacientov.^[27]

COVID-19 (Coronavirus Disease)

Bližšie informácie v hlavnom článku: COVID-19

Koncom roka 2019 bola Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozornená na prípady pneumónie vo Wu-chane, v Čínskej provincii Chu-pej, o ktorých sa nasledovne zistilo, že sú spôsobené novým typom betakoronavírusu SARS-CoV-2 (severe acute respiratory syndrome coronavirus 2).^[24] Ochorenie dostalo označenie COVID-19 (COronaVIrus Disease).^[33] Je geneticky podobný netopierím koronavírusom a koronavírusu malajského šupinatca Pangolin-CoV.^[34][35] Ochorenie sa prenáša kvapôčkovou infekciou, jedlom, telesnými tekutinami.^[36] Predpokladá sa, že prví chorí sa nakazili na trhoch s predajom živých zvierat a vírus sa ďalej prenáša z človeka na človeka. Inkubačná doba (čas od nákazy do vzniku príznakov) je do 14 dní a už počas nej pacient môže nakaziť ďalšie osoby.^[29][34][36] Prejavuje najmä horúčkou, kašľom, dýchavičnosťou. V ťažších prípadoch sa zisťuje charakteristický rentgenový alebo CT nález pneumónie. Od bežných ochorení s podobnými príznakmi sa dá odlíšiť len s pomocou laboratórneho vyšetrenia (RT-PCR alebo vyšetrenie protilátok).^{[36][23][29][33]} Okrem toho sa predpokladá veľa infikovaných pacientov bez príznakov. Odhad úmrtnosti sa pohybuje okolo 2%^[29], čo je menej, ako pri SARS a MERS. Najzávažnejší priebeh ochorenia sa pozoruje u starších pacientov s inými pridruženými ochoreniami a takých, ktorí boli dlhšie v styku s infekciou (rodinní príslušníci, zdravotníci).^[37][29] V marci 2021 počet chorých prekročil 100 miliónov a úmrtí na ochorenie 2,5 milióna, z toho najviac v USA, Brazílii a Európe.^[38]

Liečba

Účinná antiinfekčná terapia proti väčšine vírusových ochorení nejestvuje, čo platí aj pre liečbu infekcii, spôsobenými koronavírusmi. Liečba je väčšinou symptomatická, liečba známymi antivirotikami je len čiastočne účinná, napríklad pre COVID-19 remdesivirom a preparátmi, obsahujúcimi špecifické protilátky. V najťažších prípadoch je nevyhnutná intenzívna starostlivosť o pacientov so zlyhaním dýchania pri zápale pľúc. Účinné vakcíny sú k dispozícii proti vírusu SARS-CoV-2 od konca roka 2020 (podrobnejšie v článku Vakcína proti chorobe COVID-19).^[39][40]