Čakan alebo krompáč je nástroj na jednej strane s plochým ostrím, na druhej strane s hrotom na kopanie tvrdej zeminy.[1] Skladá sa z drevenej, obvykle bukovej násady (poriska) a dvojstrannej oceľovej časti s hrotom. Čakan je na jednej strane jednoduchý nástroj, ale práve z tohto dôvodu potrebuje mať robotník pracujúci s ním dennodenne zručnosť a poznať správnu efektívnu techniku práce s ním. Používal sa na kopanie tvrdej zeminy[2], alebo v baníctve.
Počas prvej svetovej vojny mali zákopníci dennú normu 3 metre kubické (m³) zeminy (ekvivalent 660 plných stredne veľkých lopát zeminy). Aby bolo možné takúto ťažkú prácu vydržať, záležalo na každom jednom pohybe. Na krompáč sa netlačí, zdvíha sa len presne do potrebnej výšky a kopanie sa vykonáva len energiou vznikajúcou pri jeho voľnom páde. Princíp spočíva v stále rovnakom odkrajovaní zeminy širšou stranou čakana. Na tvrdšie alebo kamenné podložie sa dá použiť aj špicatý koniec krompáča, ktorý ľahšie rozruší a prenikne podkladom.
Rôzne typy čakanov sa používajú aj ako horolezecká pomôcka (horolezecký čakan, cepín).
