Krym (republika)
 | Neutralita a nestrannosť tohto článku je ľahko spochybniteľná alebo sporná. Upravujte preto článok opatrne a predtým si, prosím, prečítajte diskusiu. |
 | Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Krym[1], dlhý tvar Krymská autonómna republika (ukr. Автономна Республіка Крим – Avtonomna Respublika Krym, doklady a staršie názvy pozri nižšie) je sporné územie, republika Ukrajiny na polostrove Krym, ktorú v marci 2014 obsadili bez boja ruské vojská. Po Ruskom organizovanom referende bola následne jednostranne vyhlásená samostatnosť (pod názvom Krymská republika) a pripojenie k Rusku.[2] V súčasnosti ide de facto o subjekt Ruskej federácie, ktorá má nad územím kontrolu; ako subjekt Ruskej federácie má názov Krymská republika (rus. Республика Крым - Respublika Krym). Ukrajina Krym považuje naďalej za svoje územie.
| |||||
 | |||||
| Motto: „Процветание в единстве“ (Prosperita v jednote) | |||||
| Hlavné mesto |  Simferopoľ | ||||
| Štát | sporné územie Rusko/Ukrajina | ||||
| Jazyk | ruština, ukrajinčina, krymská tatárčina | ||||
| Štátne zriadenie | autonómna republika Ruska | ||||
| Predseda vlády | Sergej Aksjonov | ||||
| Predseda parlamentu | Volodymyr Konstantynov | ||||
| Rozloha | 26 081 km² | ||||
| Najvyšší vrch | Roman-Koš (1 545 m) | ||||
| Počet obyvateľov | 1 994 300 (2005) | ||||
| Hymna | „Нивы и горы твои волшебны, Родина“ | ||||
| Mena | ruský rubeľ (RUB) ukrajinská hrivna (UAH) | ||||
| Internetová doména | .crimea.ru | ||||
| Telefónna predvoľba | +380-65 | ||||
| Časové pásmo | UTC+2 | ||||
Oficiálne názvy Krymu ako súčasti Ukrajiny
Podľa Ústavy Ukrajiny z roku 1978 (platnej do roku 1996):
- do januára 1994: Krymská autonómna sovietska socialistická republika;[3]
- vo februári až septembri 1994: Krymská autonómna sovietska socialistická republika (Krymská ASSR) alebo Krymská republika (novelami ústavy č. 3851-12 a č. 4013-12 bolo do ústavy pridaných do jej záverečných častí pár viet obsahujúcich okrem iného výraz Krymská republika, ostatné – t. j. staršie – vety ústavy však naďalej obsahovali starší názov Krymská autonómna sovietska socialistická republika);[4][5]
- od septembra 1994 do roku 1996: Krymská autonómna republika (novelou ústavy č. 171/94-VR bolo výslovne zjednotené názvoslovie ústavy tak, že namiesto Krymská ASSR a Krymská republika sa v ústave používa už len nový názov Krymská autonómna republika).[6]
Podľa Ústavy Ukrajiny z roku 1996 (platnej dodnes): Krymská autonómna republika.[7]
Podľa Ústavy Krymu z roku 1998 (platnej dodnes): Krymská autonómna republika.[8]
Podľa zákona Najvyššieho sovietu Krymskej ASSR z roku 1992 (platného do roku 1999): Krymská republika (zákon bol zrušený v roku 1999, pričom ako dôvod bolo uvedené, že názov Krymská republika protirečí Ústave Krymu z roku 1998).[9][10]
Slovenský Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) uvádza na svojich stránkach v zozname názvov štátov ako oficiálny ukrajinský názov: Krymská republika. Tento názov, ktorý ÚGKK SR uvádza, bol v čase vydania spomínaného zoznamu – ako vidno vyššie – v rozpore so zákonmi a ústavami Krymu aj Ukrajiny.[11]
Dejiny
1921 - 1992
Odovzdanie Krymu Ukrajinskej SSR
Dňa 19. februára 1954, pri príležitosti 300. výročia pripojenia Ukrajiny k Rusku odovzdalo Prezídium Najvyššieho sovietu ZSSR Krym Ukrajine (vtedajšej Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike). Okrem propagandistických motívov hrali úlohu aj faktory ako: geografická blízkosť, previazanosť ekonomík a kultúrne vzťahy.[12] Jedným z dôvodov pričlenenia Krymu k Ukrajinskej SSR boli aj problémy so zásobovaním, napríklad aj vodou, ktoré muselo byť zaisťované z územia Ukrajinskej SSR.
Krym po rozpade Sovietskeho zväzu
Po rozpade Sovietskeho zväzu zostal Krym pričlenený k Ukrajine. Zároveň však v Sevastopoli zostala sídliť Ruská Čiernomorská flotila, celkovo asi 25 000 mužov (prevažne príslušníci námorných síl, protilietadlovej a pobrežnej obrany). V roku 1997 sa Rusko (Boris Jeľcin) a Ukrajina (Leonid Kučma) dohodli na zotrvaní ruskej základne najmenej do roku 2042.[13][14]
Krym bol naďalej obľúbenou ruskou turistickou destináciou a nachádzala sa tu jediná ukrajinská diaľnica — spájajúca Krym s Moskvou.
Dohoda o prenájme Sevastopolskej základne Rusku mala vypršať v roku 2017. V roku 2010 sa Ukrajina a Rusko dohodli na prenájme základne v Sevastopole na ďalších 25 rokov (teda do roku 2042).[15]
Po vnútropolitickej kríze a masových občianskych protestoch na prelome rokov 2013 — 2014, ktoré vyústili k odvolaniu proruského ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča ruská strana začala obsadzovať 27. februára 2014 Krymský polostrov.[14] Obsadenie polostrova si vyžiadalo 2 obete. Jednu na ukrajinskej a jednu na ruskej strane.[14][16] Podstatná časť ukrajinských jednotiek na Kryme sa vzdala a bola neskôr začlenená do ruských ozbrojených síl. Veliteľ ukrajinskej flotily sídliacej na polostrove kontraadmirál Denis Berezovskij prebehol spolu s radom ďalších dôstojníkov. Berezovskij sa stal zástupcom veliteľa ruskej Čiernomorskej flotily. 16. marca 2014 ruská strana zorganizovala na Kyrme referendum, v ktorom väčšina hlasujúcich vyjadrila súhlas s pripojením k Rusku.[17] Krym bol de iure anektovaný Ruskom podpisom dohody o pričlenení k Rusku v nasledujúcich dňoch.[18]
Anexiou Krymu sa začala hlboká kríza, ktorá prerástla do sprvu maskovanej, neskôr otvorenej rusko-ukrajinskej vojny. Začali sa zároveň politické a ekonomické sankcie západných krajín namierených proti Rusku.
Politika
Krym je parlamentná republika bez prezidenta. Zákonodárny orgán tvorí 100-členný parlament, tzv. vrchná rada, ktorý je volený každých 5 rokov od roku 2009. Výkonnú moc predstavuje rada ministrov, ktorej predsedá premiér, ktorý je volený parlamentom.
Špeciálny zákonodárny zbor Krymských Tatárov sa nazýva Qırımtatar Milliy Meclisi a 14 Krymských Tatárov pôsobí aj v Krymskom parlamente.
Administratívne členenie
KAR/RK
Alušta
rajón
rajón
Džankojrajón
Jevpatorija
Kerč
rajón
rajón
Krasnoperekopskrajón
rajón
rajón
rajón
Saki
Sakský rajón Simferopoľrajón
rajón
Sudak
Feodosija
JaltaRajóny |
| Mestské rady |
|
Obyvateľstvo
| Rajón/mesto | Počet obyvateľov | Rusi | Ukrajinci | Krymskí Tatári | Iní |
|---|---|---|---|---|---|
| Bachčisarajský | 91 436 | 54,3 % | 19,6 % | 21,3 % | 4,8 % |
| Bilohorský | 64 359 | 49,2 % | 16,2 % | 29,2 % | 5,4 % |
| Džankojský | 74 157 | 38,9 % | 33,8 % | 21,6 % | 5,7 % |
| Kirovský | 53 951 | 50,5 % | 17,6 % | 25,5 % | 6,4 % |
| Krasnohvardijský | 91 336 | 48,7 % | 27,3 % | 16,7 % | 7,3 % |
| Krasnoperekopský | 29 589 | 33,2 % | 43,4 % | 17,2 % | 6,2 % |
| Leninský | 62 997 | 54,8 % | 22,9 % | 15,5 % | 6,8 % |
| Nižnohorský | 50 592 | 50,4 % | 28,8 % | 16,0 % | 4,8 % |
| Pervomajský | 35 564 | 37,9 % | 35,1 % | 21,5 % | 5,5 % |
| Rozdoľnenský | 34 323 | 41,1 % | 40,1 % | 13,3 % | 5,5 % |
| Sakský | 78 138 | 45,2 % | 31,5 % | 17,5 % | 5,8 % |
| Simferopolský | 159 034 | 49,4 % | 23,5 % | 22,2 % | 4,9 % |
| Sovietsky | 34 349 | 48,5 % | 22,1 % | 22,2 % | 7,2 % |
| Nižnohorský | 50 592 | 50,4 % | 28,8 % | 16,0 % | 4,8 % |
| Čiernomorský | 32 188 | 52,8 % | 29,3 % | 12,7 % | 5,2 % |
| Alušta | 28 418 | 71,6 % | 23,2 % | 3,4 % | 1,8 % |
| Armjansk | 22 337 | 55,7 % | 36,2 % | 3,5 % | 4,6 % |
| Džankoj | 36 086 | 59,8 % | 25,9 % | 8,1 % | 6,2 % |
| Jevpatorija | 106 877 | 64,9 % | 23,3 % | 6,9 % | 4,9 % |
| Kerč | 145 319 | 78,7 % | 15,4 % | 1,0 % | 4,9 % |
| Krasnoperekopsk | 29 830 | 51,0 % | 40,9 % | 3,0 % | 5,1 % |
| Saki | 23 707 | 65,1 % | 24,3 % | 5,8 % | 4,8 % |
| Simferopol | 337 285 | 66,7 % | 21,3 % | 7,0 % | 5,0 % |
| Sudak | 15 300 | 64,3 % | 19,4 % | 9,8 % | 6,5 % |
| Feodosija | 70 043 | 72,2 % | 18,8 % | 4,6 % | 4,4 % |
| Jalta | 78 115 | 65,5 % | 27,6 % | 1,3 % | 5,6 % |
| Sevastopol | 343 156 | 71,6 % | 22,4 % | 0,5 % | 5,5 % |
Údaje o národnostnom zložení sú na základe ukrajinského sčítania ľudu v roku 2001[19].
Referencie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krym (republika)
Zdroj
- presun časti článku Krym (polostrov)