Ladislav Chudík

Študoval na gymnáziu v Kremnici (1935 – 1943), na filozofickej fakulte bratislavskej univerzity (1943 – 1945) a na dramatickom oddelení Štátneho konzervatória v Bratislave. Od roku 1944 člen (1963 – 1966 šéf činohry) SND v Bratislave, pôsobil v historickej budove SND, v rokoch 1946 – 1951 na Novej scéne Národného divadla, neskôr v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava a na Malej scéne (od 1962) do marca 2007, od apríla 2007 pôsobil v novej budove SND. Od 1949 pedagóg na bratislavskom konzervatóriu, 1953 – 1954, 1956 – 1957, 1960 – 1968 a 1982 – 1984 VŠMU v Bratislave, 1989 – 1990 minister kultúry Slovenskej republiky. Venoval sa aj pedagogickej práci (1964 docent). V roku 1968 emigroval do Viedne, ale vrátil sa späť do vlasti po troch mesiacoch.

Stal sa uznávaným a veľmi populárnym hercom na Slovensku aj v Česku. Jeho tvorba, vyvíjajúca sa v úzkom spojení s umeleckým prednesom predstavuje vrchol moderného slovenského herectva. Vynikal schopnosťou vykresliť popri vonkajšom aj vnútorný portrét postavy, a detailne ovládal javiskovú reč. Z úloh: Petrucio (Skrotenie zlej ženy, 1946; Merkucio, Romeo a Júlia, 1957; Macbeth, 1959; Jochanan, 1955; Herodes, 1970 (Hviezdoslav, Herodes a Herodias); Quentin (A. Miller Po páde, 1964) a mnoho ďalších.

Schopnosť prispôsobiť herecký prejav požiadavkám filmových a televíznych prostriedkov mu poskytla bohatú tvorivú činnosť v týchto médiách. V rozhlase vytvoril rad hereckých postáv, účinkoval aj ako recitátor a čítač, spočiatku hral romantických hrdinov, neskôr charakterové postavy.
Z množstva jeho televíznych úloh k najúspešnejším patrí postava primára Sovu v seriáli Nemocnice na kraji města (1982). V rozhlase vytvoril rad hereckých postáv, účinkoval ako recitátor a čítač.

Bol dva razy ženatý, jeho druhou manželkou bola právnička Alena.

Neskôr sa jeho stav zlepšil a tak ešte účinkoval v divadelnom predstavení (Tančiareň) v novej budove SND, pričom pri zdravotných ťažkostiach ho alternoval Martin Huba.^[2]

Bol vyznamenaný štátnou cenou Klementa Gottwalda. V roku 1965 obdržal titul zaslúžilý umelec a hereckú cenu, v roku 1982 národný umelec. V roku 1984 mu bola udelená Krištáľová ruža a v roku 1988 cena Zlatý krokodíl. V roku 1999 sa stal prvým držiteľom Ceny Jozefa Kronera za celoživotné dielo. 26. mája 1999 mu Mikuláš Dzurinda (vykonávajúci prezidentské právomoci) prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.^[3][4] Nositeľ medaily Za zásluhy (2003, Česko). Je laureátom Krištáľového krídla za rok 2002 v oblasti divadlo a audiovizuálne umenie.

• 1947: Varúj...! (Husár)
• 1948: Bílá tma (veriaci)
• 1948: Vlčie diery (Štefan Svrčina)
• 1950: Kozie mlieko (predseda JRD)
• 1950: Priehrada (betonár)
• 1951: Boj sa skončí zajtra (poslanec KSČ)
• 1952: Lazy sa pohli (Jano Kováč)
• 1952: Nástup (Bagár)
• 1953: Expres z Norimberka (príslušník StB Mareš)
• 1953: Můj přítel Fabián (Trojan)
• 1956: Neporažení (škpt. Richter)
• 1958: Černý prapor (major)
• 1958: Posledný návrat (Peter)
• 1958: V hodine dvanástej (veliteľ jednotky SS)
• 1959: Kapitán Dabač (kpt. Vladimír Dabač)
• 1959: Muž, ktorý sa nevrátil (Kovalský)
• 1960: Osení (predseda JZD Kvapil)
• 1961: Pieseň o sivom holubovi (Milanov otec)
• 1961: Pohled do očí (Krepnár)
• 1961: Zbabělec (učiteľ Bednár)
• 1962: Polnočná omša (Paľo Kubiš)
• 1963: Tvár v okne (Rajčáni)
• 1963: Výhybka (Ferenčík)
• 1965: Smrť prichádza v daždi (kpt. Jakubec)
• 1966: Vrah zo záhrobia (mjr. Jakubec)
• 1967: Volanie démonov (mjr. Jakubec)
• 1968: Niet inej cesty (von Hagern)
• 1970: Luk královny Dorotky (dôstojník, profesor)
• 1972: Podezření (Born)
• 1974: Do zbrane, kuruci! (plk. Prónay)
• 1974: Sokolovo (Ludvík Svoboda)
• 1974: Trofej neznámeho strelca (Takáč)
• 1975: Šepkajúci fantóm (mjr. Jakubec)
• 1975: Tri dni a tri noci [Az idők kezdetén], r. Tamás Rényi, Maďarsko (generálny riaditeľ priemyselného závodu barón Winkler)
• 1976: Do posledného dychu (Röder)
• 1976: Jeden stříbrný (ing. Borodáč)
• 1976: Osvobození Prahy (Ludvík Svoboda)
• 1976: Vojaci slobody (Ludvík Svoboda)
• 1982: Soľ nad zlato (kráľ podzemia)
• 1983: Putování Jana Amose (Jan Amos Komenský)
• 1983: Výlet do mladosti (spisovateľ Tomáš Štefan)
• 1985: Zabudnite na Mozarta (Haydn)
• 1986: Velká filmová loupež (Jan Amos Komenský)
• 1999: Všichni moji blízcí (starý Silberstein)
• 2009: Kawasakiho růže (cena Český lev)
• 2016: Červený kapitán (Janetka)

• zoznam literatúry nie je úplný
• Aleš Fuchs: Ladislav Chudík, Orbis, 1965,
• Tichý dvojhlas – Z korespondence českého básníka Jaroslava Seiferta a slovenského herce Ladislava Chudíka, Dita, 1992, Ilustrácie: Pavel Sivko,
• Anton Kret: Herec, Print-Servis, 1994, ISBN 80-88755-06-9, Ilustrácie: Karol L. Zachar,
• Ľubica Krénová: Ladislav Chudík, Slovart, 2009, ISBN 978-80-8085-790-5, EAN: 9788080857905,
• Encyklopédia dramatických umení Slovenska