Luzern

Staroveký rozvoj mesta (okolo 750 – 1386)

Po rozpade Rímskej ríše zaberali germánski Alemani od 6. storočia stále väčšie územie v tejto oblasti. Germánsky jazyk všade nahrádzal latinčinu.

Približne v roku 750 vznikol benediktínsky kláštor Sv. Leodegara, ktorý v priebehu 9. storočia patril pod správu alsaského opátstva Murbach. V tomto čase sa územie nazývalo Luceria.

V roku 1178 získal Luzern právo na nezávislosť od svetského pána kláštora Murbach v Alsasku. Založenie mesta pravdepodobne pripadá na tento rok.

Mesto získavalo stále viac na význame ako kľúčový bod rastúcej Gotthardskej dopravy. Približne v roku 1290 je Luzern mestom s rozsiahlymi slobodami a cca 3 000 obyvateľmi. V tejto dobe získal kráľ Rudolf I. Habsburský vládu nad kláštorom sv. Leodegara a k nemu patriacimi pozemkami.

S rastúcim včlenením do habsburského zemského panstva hľadal Luzern útočisko u zemských obcí. S tými mesto spája snaha o samostatnosť v tzv. „Večnom zväzku (nem. Ewigen Bund)“ zo 7. novembra 1332, zmluvy uzavretej medzi Luzernom a tromi kantónmi: Uri, Schwyz a Unterwalden. Neskôr sa k tomuto spolku pridali i mestá Zürich, Zug a Bern. Svojpomocou tohto spolku mala skončiť nadvláda Rakúska. To dosiahlo víťazstvom Luzernu nad Habsburgovcami v bitke pri Sempachu (1386). Pre Luzern tým začala doba veľkej expanzie. Podarilo sa mu v krátkom čase získať pre seba početné práva, ktoré boli predtým vyhradené Habsburgovcom. Vzniklo tak výsostné územie zodpovedajúce zhruba dnešnému kantónu Luzern.

Od mesta k mestskému štátu (1386 – 1520)

V roku 1415 dostal Luzern od cisára Žigmunda ríšske slobody a stal sa silným členom švajčiarskeho spolku. Mesto si vybudovalo vlastnú zemskú zvrchovanosť, zvýšilo dane a ustanovilo úradných správcov. Počet obyvateľov z cca 30 000 klesol asi o 40 percent. Na vine bol najmä mor (cca 1350) a rôzne vojny.

V roku 1419 sa v Luzerne objavilo prvý raz v nemecky hovoriacich oblastiach v čarodejníckom procese proti akémusi mužovi slovo čarodejníctvo^{[chýba zdroj]}.

Vznik katolíckeho Švajčiarska (okolo 1520 – 1798)

V rastúcom štátnom zväzku Švajčiarov patril Luzern k najvplyvnejším oblastiam. Keď po roku 1520 rozdelili reformačné hnutia konfederáciu, stala sa väčšina miest evanjelickými, Luzern však zostal katolíckym. Po víťazstve katolíkov nad reformovanými po bitke pri Kappeli (1531) prevažovali vo zväzku opäť katolícke mestá.

Budúcnosť však patrila reformovaným mestám ako Zürich, Bern a Bazilej, ktoré v druhej villmerskej vojne (1712) porazili katolíkov. Vedúce postavenie Luzernu v „Eidgenossenschafte“ bolo navždy stratené.V 16. a 17. storočí boli vojny a epidémie stále zriedkavejšie a počet obyvateľov mesta výrazne rástol.

Storočie revolúcii (1798 – 1914)

V roku 1798, deväť rokov po začiatku francúzskej revolúcie, vpochodovala francúzska armáda do Švajčiarska. Staré spoločenstvo sa rozpadlo a vláda bola pretvorená na demokraciu. Priemyslová revolúcia prišla do Luzernu o dosť neskôr. V roku 1860 bolo len 1,7 % obyvateľov zamestnaných v domácej alebo fabrickej výrobe, čo bolo štyrikrát menej v ostatných častiach Švajčiarska. Poľnohospodárstvo, s vysokým podielom (40 %) pracovných síl v roľníckom stave, ovplyvňovalo kantón. Mesto lákalo rôzne priemyselné podniky, tie sa však usadzovali najmä v okolitých dedinách pri Luzerne. Od roku 1850 do 1913 sa zoštvornásobil počet obyvateľov a rástla aj rozloha mesta. Od roku 1856 vznikali železničné prepojenia, najprv do Oltenu a Bazileja, v roku 1864 do Zugu a Zürichu a v roku 1897 na juh.

Hlavný smer vývoja v 20. storočí (1914 – 2000)

V 20. storočí získavali predmestia stále viac na význame. Počet obyvateľov v okolitej aglomerácii sa zdvojnásobil, zatiaľ čo mestské obyvateľstvo pribúda len pomaly. V roku 1981 bolo mesto napojené na diaľnicu.

• Kaplnkový most s Vodnou vežou – pretože je mesto rozdelené riekou Reuss, je tu množstvo mostov spájajúcich staré mesto s novým. Z nich je najznámejší Kaplnkový most (Kapellbrücke), najstarší zakrytý drevený most o dĺžke 170 m z roku 1332. V roku 1993 zničil požiar väčšinu mostu, ale keďže bol v 60. rokoch kompletne renovovaný a každý jednotlivý drevený diel bol zaregistrovaný, bolo možné ho po požiari znovu vystavať podľa pôvodnej podoby. Väčšina trojrohých stredovekých originálnych malieb, ktorými bol most vyzdobený po celej dĺžke v štíte, však boli nenávratne zničené. V strede mosta je symbol Luzernu, Vodná veža s osembokým pôdorysom. Most, rovnako ako veža, tvorili súčasť mestských hradieb, preto sú drevené trámy zo strany vodnej veže o niečo vyššie.

• Staré Mesto
• Spreuerbrücke
• Museggský múr a Museggské veže (postavené v rokoch 1350 – 1403 ako severné opevnenie)
• Leví pomník, autor Bertel Thorvaldsen (1819)
• Nadelwehr (1860)
• Päť kolesových parníkov spoločnosti SGV, svetovo najväčší aktívny kolesový parník na sladkej vode
• Kostol svätého Matúša je významnou ukážkou novogotiky
• Jezuitský kostol je najstarší veľký barokový kostol vo Švajčiarsku
• Kostol sv. Leodegarda je najvýznamnejšia cirkevná stavba švajčiarskej renesancie
• Mestská radnica s vežou
• Gotthardgebäude je najreprezentatívnejšia novorenesančná stavba kantónu Luzern

• Pilatus – niekdajšie Pilátske jazero na domovskom kopci nad Luzernom malo byť podľa báje miestom posledného odpočinku Piláta Pontského a preto bol výstup na horu v stredoveku prísne zakázaný. Dnes je hora navštevovaná turistami z oboch strán. Z alpskej strany najstrmšou zubačkou na svete a z luzernskej strany panoramatickou kabínkovou lanovkou a visutou lanovkou.
• Rigi – „Kráľovná hôr“ s prvou horskou železnicou Európy

• Johann Baptist Cysat (* 1585 – † 1657), matematik a astronóm

• Otto Staudinger (* 1830 – † 1900), nemecký entomológ
• Hans Urs von Balthasar (* 1905 – † 1988), rímskokatolícky teológ

• Bournemouth, Spojené kráľovstvo, 1982
• Guebwiller, Francúzsko, 1978
• Chicago, Illinois, USA, 1998
• Olomouc, Česko, 1992
• Postupim, Nemecko, 2002
• Tešín, Poľsko, 1992

• Zoznam miest vo Švajčiarsku

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Luzern

• Oficiálna stránka
• Fotogaléria

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lucern na českej Wikipédii.