Diaľnica

Pojem diaľnica je dobre preložiteľný v Európe (Autobahn, autostrada, autoroute, motorway). V Amerike, kde je cestný systém komplikovanejší, zodpovedá diaľnici najlepšie freeway, limited-access highway, superhighway, v niektorých štátoch USA a v Kanade aj expressway. Slovo highway je všeobecnejší termín a zahŕňa okrem diaľnic aj cesty nižších kategórií.

Na Slovensku je diaľnica (v širšom zmysle) podľa §4 135/1961 Zb. vyhradená len pre motorové vozidlá s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu (v súčasnosti podľa §16 Zákona o cestnej premávke 8/2009 Z.z.^[3]). Z hľadiska stavebnotechnického vyhotovenia sa diaľnice (v širšom zmysle) delia na diaľnice (v užšom zmysle) a rýchlostné cesty. Diaľnica (v užšom zmysle) je budovaná ako "pozemná komunikácia smerovo rozdelená s obmedzeným pripojením a prístupom, s mimoúrovňovými kríženiami a križovatkami s ostatnými komunikáciami)". Rýchlostná cesta je "budovaná ako pozemná komunikácia s obmedzeným pripojením a prístupom, ktoré sa svojím stavebnotechnickým vyhotovením odlišuje od diaľnice návrhovými prvkami".^[4]

Etapové budovanie diaľnice v polovičnom profile je prípustné, ak ekonomický rozbor preukáže nevhodnosť okamžitej výstavby diaľnice v celom rozsahu, projektová dokumentácia sa však musí vypracovať rámcovo pre celé uvažované diaľničné dielo a polovičný profil diaľnice sa z hľadiska dopravy označí ako cesta pre motorové vozidlá, ak spĺňa technické podmienky cestu pre motorové vozidlá.

Z hľadiska cestnej premávky, teda podľa 8/2009 Z.z., je diaľnica pozemná komunikácia označená dopravnou značkou "diaľnica". Na diaľnici platia tieto osobitosti premávky:

• môžu ju používať len vodiči motorových vozidiel
• vodič motorového vozidla smie jazdiť rýchlosťou najmenej 80 km/h, v úseku prechádzajúcom cez obec najmenej 65 km/h
• vchádzať a vychádzať sa smie len na miestach na to určených
• pre nákladné vozidlá s hmotnosťou nad 7,5 t je zakázané predchádzať iné vozidlá
• je zakázané zastavenie a státie (s výnimkou núdzového státia), otáčanie, cúvanie a vchádzanie na stredný deliaci pás
• vlečenie vozidla je dovolené len vtedy, ak je to nevyhnutné na jeho odstránenie z cesty a to len k najbližšiemu parkovisku alebo výjazdu ^[3]

Na účely „Dohovoru o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice“ z Espoo z roku 1991, ktorý nadobudol platnosť na Slovensku v roku 2000, „diaľnica“ (angl. motorway) znamená "cestu, ktorá je špeciálne určená a vybudovaná na premávku motorových vozidiel, ktorá neslúži na obsluhu priľahlého majetku a ktorá

• a) s výnimkou jednotlivých vymedzených miest alebo dočasne, má jednotlivé jazdné pruhy pre premávku v obidvoch smeroch od seba oddelené deliacim pásom, ktorý nie je určený na premávku, alebo výnimočne iným značením;
• b) nemá úrovňové križovanie s inou cestou, železnicou alebo električkovou traťou, alebo chodníkom;
• c) je označená dopravnou značkou ako diaľnica.

Na Slovensku boli do roku 2005 všetky diaľnice a rýchlostné cesty vo vlastníctve štátu a spravovala ich Slovenská správa ciest (SSC). Rozdelením SSC a vznikom Národnej diaľničnej spoločnosti dňa 1. februára 2005 prešli diaľnice a rýchlostné cesty do jej vlastníctva a správy.^[5]

Slovensko

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku

Taliansko, USA

Prvý úsek skutočnej diaľnice (tal. autostrada) na svete otvorili v Taliansku 21. septembra 1924 medzi Milánom a Varese (dostavaná bola 1926). Teraz tvorí častí diaľnic A8 a A9. Diaľnica mala v každom smere len jeden pruh a žiadne križovatky. Prvé americké úseky diaľnice (parkways) v New York boli otvorené tiež v 20. rokoch 20. storočia.

Nemecko

Prvý predchodca diaľnic AVUS (Automobil-Verkehrs- und Übungsstraß) sa začal stavať neďaleko Berlína už v roku 1913. Bol však dostavaný až v roku 1921. Je tvorený dvoma zhruba 8,3 km dlhými súbežnými a úplne rovnými dvojprúdovými cestami, ktoré sú na oboch koncoch prepojené vratnými zákrutami. Využitie tohto diela bolo len na súkromné účely a poplatok za jednorázový prejazd bol 10 mariek. Konali sa tu preteky, záťažové skúšky motorov atď. Prvá skutočná diaľnica v Nemecku bol postavená v rokoch 1930 – 1932 medzi Kolínom nad Rýnom a Bonnom, ešte pred nástupom Hitlera k moci. Hitler si uvedomil obrovský hospodársky, propagačný aj vojenský význam diaľnic a rok po jeho nástupe k moci bola pri obci Unterhaching pri Mníchove slávnostne začatá výstavba sieť diaľnic v Nemecku.

Spojené kráľovstvo

Vo Spojenom kráľovstve boli diaľnice prvýkrát spomenuté v cestnom zákone Special Roads Act v roku 1949; prvým otvoreným úsekom bol obchvat Prestonu v roku 1958. Prvý dlhší úsek diaľnic bola M1 medzi Crickom a Berrygrove. Od tohto obdobia boli diaľnice pravidelne otvárané až do osemdesiatych rokov minulého storočia. V roku 1972 bolo v prevádzke prvých 1 000 míľ, resp. 1 609 km siete. Obchvat Londýna, M25, bol otvorený v roku 1986. Plány londýnskej radnice na ďalšie okruhy okolo Londýna boli ale zastavené z dôvodu rozsiahlych protestov a vysokých nákladov. V roku 1996 celková dĺžka siete predstavovala 2 000 míľ, resp. 3 219 km.

Podľa STN 736100 je diaľnica "cestná komunikácia na dopravné spojenie medzi dôležitými centrami štátneho a medzinárodného významu, smerovo rozdelená, s obmedzeným prístupom, s obmedzeným pripojením, vyhradená na premávku motorových vozidiel s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu; jej križovanie a križovatky s ostatnými komunikáciami sú len mimoúrovňové."

Šírka slovenských diaľnic (kategória)

Norma STN 73 6101 stanovuje základné kategórie cestných komunikácií (CK) a ich značenie.^[6] CK sú značené nasledovne:

• v čitateli príslušné písmeno (C, R alebo D) a šírku CK  v metroch (pre cestu, rýchlostnú cestu a diaľnicu),
• v menovateli návrhovú rýchlosť v km/h.

Pokiaľ cesty sú rôznej celkovej šírky od 6,5 po 11,5 metra sú rýchlostné cesty a diaľnice len troch šírok: 22,5 m, 24,5 m a 26,5 m. Diaľnice sú len D 24,5 a D 26,5 m. Je na nich navrhovaná rýchlosť aspoň 80 km/h a pre rýchlosť 140 km/h je navrhovaná širšia diaľnica (26,5m), pokiaľ D 24,5 je navrhovaná pre rýchlosť max 120 km/h.

Parametre diaľnic v Európe sú podobné ako tie na Slovensku.

Stredový deliaci pás

Šírka stredového deliaceho pásu, zahrňujúca aj šírku vnútorných vodiacich prúžkov, je pri diaľničných profilov odvodených od základného typu D 26,5 5 metrov, u profilov odvodených od typu D 24,5 4 metre. Šírka vnútorného vodiaceho prúžku je 0,5 m.

Krajnice

Diaľničné krajnice sa zriaďujú vždy ako čiastočne spevnené a čiastočne nespevnené. Šírka spevnenej časti krajnice, zahrňujúca aj 0,25 m široký vodiaci prúžok, je 2,75 m pri profile D 26,5 alebo 2,25 m pri profile D 24,5.

Prídavné pruhy

Prídavné pruhy pre jazdu pomalých vozidiel v stúpaniach majú šírku 3,5 m. Od jazdných pruhov sú oddelené plnou čiarou 12,5 cm širokou a zriaďujú sa na úkor spevnenej časti krajnice.

Mimoúrovňové križovatky

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mimoúrovňová križovatka

Mosty

Mosty na diaľniciach sa rozdeľujú na:

• mosty umiestnené v diaľničnom telese na prevod diaľnice cez rieky, jazerá, terénne priehĺbeniny, doliny a pod.
• mosty nad diaľnicou (nadjazdy) na mimoúrovňové prekríženie iných komunikácií (ciest, železníc, poľných ciest a pod.) v forme nadjazdu
  • nadjazdy so stredovou podperou
  • nadjazdy bez stredovej podpery
• ostatné mosty (napr. mosty v telese rámp mimoúrovňových križovatiek a pod.)

Vybavenosť diaľnic

Diaľničné zvodidlá a smerové stĺpiky

Diaľničné zvodidlá a smerové stĺpiky sú neodmysliteľnou súčasťou vybavenia diaľničnej koruny na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky. Zvodidlá súžia najmä na ochranu vozidiel pred zídením z cesty alebo z koruny diaľnice. Ak sú inštalované vo väčších dĺžkach, slúžia ako smerové vodiace zariadenia.

Zvodidlá, tvarované podľa typového podkladu s hornou hranou oceľovej pásnice vo výške 0,75 m, sa inštalujú v stredovom deliacom páse alebo na krajnici pozdĺž pevných prekážok poľa zásad, ktoré určuje príslušná vyhláška. V stredovom deliacom páse sa zvodidlá vždy osadzujú ako zdvojené na oceľové stĺpiky umiestnené v osi stredového pásu.

V nebezpečnej časti krajnice sa zvodidlá osadzujú na násypoch vyšších než 3 metre. Takisto sa osadzujú pozdĺž vodných plôch, železničných tratí, pevných prekážok, stromov a pod. Chránia sa nimi všetky pevné prekážky (zariadenia) v diaľničnom telese, podpery návestných portálov, SOS telefónov a pod. Osadzujú sa rovnako aj v násypových častiach vetví diaľničných križovatiek, a to:

• pri výjazde diaľnice na vnútornú stranu smerových oblúkov s polomerom menším než 50 m
• pri vjazde na diaľnicu na tej istej strane a pri rovnakých smerových pomeroch ako pri výjazde, ale v zákrutách so stredovým uhlom väčším než 120°
• vždy, ak je násyp vetvy vyšší než 3 metre (a to po oboch stranách vozovky), alebo ak sú svahy násypov strmšie než pomer 1:4.

Začiatok každého zvodidla sa pred pevnú prekážku vysúva na dĺžku 20 metrov a vždy sa smerovo odkloní od diaľničnej koruny alebo vetvy križovatky do zemného telesa. Minimálna dĺžka zvodidla by mala byť aspoň 52 m (t. j. 13 pásnic s dĺžkou 4 m). Ak vychádza medzi dvoma nasledujúcimi zvodidlami voľná medzera menšia než 60 m, prevedie sa priebežné osadenie a spojenie oboch zvodidiel. Výnimočne kratšie úseky sa pripúšťajú len pri ochrane SOS telefónov.

Smerové stĺpiky sa osadzujú po oboch stranách dopravných pásov diaľnice v nespevnenej časti krajnice a na stredovom deliacom páse, kde nie sú nainštalované stredové zvodidlá. Táto zásada sa vzťahuje i na vetvy križovatiek. Smerové stĺpiky sa umiestňujú 0,5 m od hrany spevnenej časti krajnice alebo hrany plôch prúžkov či vozovky. V úsekoch so zvodidlami sa osadzujú skrátené smerové stĺpiky. Vzájomná vzdialenosť stĺpikov je 50 m.

Stĺpiky používané na Slovensku sú bielej farby s čiernym pruhom. Stĺpiky sú 1,05 m vysoké nad úrovňou priľahlej krajnice alebo stredového pásu a 0,10 – 0,13 m široké na pohľadovej ploche zo strany vodiča, trojuholníkového prierezu so zaoblenými hranami.

Zvislé a vodorovné dopravné značenie

Diaľnice, rovnako ako ostatné pozemné komunikácie, sa vybavujú zvislým a vodorovným dopravným značením. Návrhy značenia sú priamo súčasťou projektového riešenia príslušných úsekov diaľnic.

Zvislé dopravné značky sa osadzujú:

• na značkových stĺpoch alebo konštrukciách umiestnených v nespevnených plochách alebo na svahoch diaľničného telesa
• na portálových konštrukciách nad jazdnými pásmi diaľnice
• v tvare rozmerných tabulí mimo diaľničného telesa

Žiadna hrana zvislých značiek nesmie zasahovať do voľnej šírky alebo voľnej výšky prejazdného profilu diaľnice.

Vodorovné dopravné značky sa umiestňujú na vozovku v bielej farbe. V niektorých krajinách sú prípustné aj značky žltej farby (najmä vodiace čiary na okrajoch vozovky). Základné rozmery vodorovných značiek na diaľniciach sú:

• šírka pozdĺžnych čiar súvislých aj prerušovaných 12,5 cm
• šírka medzery u dvojitých pozdĺžnych čiar 12,5 cm
• dĺžka pozdĺžnych čiar aj medzier 6 alebo 9 m
• šírka pozdĺžnych súvislých čiar vyznačujúcich okraj vozovky je 25 cm

Šípky na diaľniciach sú dlhé 10 m a medzery medzi nimi sú 40 m. Šípky musia byť minimálne päťkrát opakované. Šípky v jazdných pruhoch určených na výjazd z diaľnice sú menšie, a to 5 m dlhé s medzerami 20 m. Písmená a číslice rôznych nápisov na vozovke sú vysoké 0,5 m.

Staničenie diaľnic

Bližšie informácie v hlavnom článku: kilometrovníkové staničenie

Staničenie diaľnic sa umiestňuje do stredového deliaceho pásu tak, aby bolo čitateľné z oboch strán diaľnice a aby nezasahovalo do voľnej šírky jazdných pruhov. Značky staničenia (kilometrovníky) sa umiestňujú vo vzdialenosti 0,5 km.

Osvetlenie

Diaľnice v extraviláne sa obyčajne neosvetľujú. S osvetlením treba počítať pri zvýšenej intenzite premávky na diaľničných vstupoch do veľkých miest a takisto aj na mestských obchvatoch.

Oplotenie

Na miestach, kde hrozí nebezpečenstvo stáleho prechádzania zveri cez diaľnicu sa zriaďujú ochranné ploty z drôteného pletiva.

Parkoviská a odpočívadlá

Diaľničné parkoviská a odpočívadlá slúžia na krátky odpočinok účastníkov diaľničnej premávky a podľa ich rozsahu sa delia na odpočívadlá veľké a malé. Malé odpočívadlá (parkoviská) by mali byť na diaľnici cca každých 10 kilometrov, veľké (väčšinou s čerpacou stanicou) každých 30 až 50 km. Odpočívadlá sa na diaľnicu napájajú odbočovacím a pripájacím pruhom so šírkou 3,5 m.Najčastejším vybavením odpočívadiel sú WC, lavičky so stolíkmi, na veľkých môžeme nájsť aj čerpacie stanice, reštaurácie, motely či obchody.

Číslovanie výjazdov

Číslovanie výjazdov zjednodušuje orientáciu na diaľniciach a rýchlostných cestách.

Sekvenčné číslovanie výjazdov

Sekvenčné číslovanie spočíva v tom, že každý výjazd dostane svoje poradové číslo. Vo Francúzsku, Holandsku, Belgicku a Slovinsku sa číslujú len výjazdy, t. j. len tie miesta, z ktorých možno diaľnicu opustiť. V Nemecku, Grécku, Chorvátsku a vo Švajčiarsku dostávajú čísla aj diaľničné križovatky.

Číslovanie podľa kilometrov

Tento spôsob číslovania sa používa v Česku, Maďarsku, Poľsku, Severnom Macedónsku, Rakúsku, Rumunsku, Srbsku, Španielsku, Bulharsku a na Ukrajine. Výjazdy sa na Slovensku budú takto číslovať od februára 2009 (novým cestným zákonom). Návestia budú menené do júna 2012. Číslovať sa budú podľa kilometra, na ktorom sa výjazd nachádza.

Krajiny bez číslovania výjazdov

V Taliansku sa výjazdy nečíslujú. Výnimkou je obchvat Ríma, kde sú výjazdy očíslované sekvenčne.

Modré značky

Albánsko, Alžírsko, Čile, Francúzsko, Irán, Izrael, Írsko, Juhoafrická republika, Libanon, Luxembursko, Maďarsko, Maroko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Senegal, Spojené kráľovstvo, Sýria, Španielsko, Thajsko, Tunisko

Zelené značky

Azerbajdžan, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Česko, Čína, Dánsko, Fínsko, Grécko, Chorvátsko, Japonsko, Litva, Severné Macedónsko, Malajzia, Rumunsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Srbsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko, Turecko, Ukrajina, USA

Značky označujúce diaľnicu

• 
  Česko
• 
  Dánsko
• 
  Fínsko
• 
  Holandsko
• 
  Irán
• 
  Nemecko
• 
  Nórsko
• 
  Poľsko
• 
  Rakúsko
• 
  Slovensko
• 
  Spojené kráľovstvo
• 
  Španielsko
• 
  Švédsko
• 
  Švajčiarsko
• 
  Taliansko