Maia Sanduová
Maia Sanduová alebo Maia Sandová (neprechýlene Sandu; * 24. máj 1972, Risipeni, okres Fălești, Moldavsko) je moldavská politička, ktorá od júna do novembra 2019 pôsobila v úrade premiérky Moldavska. V novembri 2020 zvíťazila v druhom kole prezidentských volieb a 24. decembra 2020 sa stala prezidentkou Moldavska.
Maia Sanduová | ||||||||
moldavská politička | ||||||||
Prezidentka Moldavska | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Momentálne v úrade | ||||||||
od 24. decembra 2020 | ||||||||
| ||||||||
13. premiérka Moldavska | ||||||||
V úrade 8. júna 2019 – 14. novembra 2019 | ||||||||
Prezident | Igor Dodon | |||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Rodné meno | Maia Grigorievna Sandu | |||||||
Narodenie | 24. máj 1972 (51 rokov) Risipeni, okres Fălești, Moldavská SSR, ZSSR | |||||||
Alma mater | Akadémia verejnej správy pri vláde Moldavskej republiky John F. Kennedy School of Government Harvardovej univerzity | |||||||
Odkazy | ||||||||
Maia Sanduová (multimediálne súbory) | ||||||||
Mladosť a vzdelanie
Narodila sa 24. mája 1972 v dedine Risipeni v okrese Falesti vo vtedajšej Moldavskej SSR. V roku 1989 začala štúdium na Moldavskej akadémii ekonomických štúdií (Academia de Studii Economice a Moldovei) v Kišiňove, ktoré ukončila v roku 1994 bakalárskym titulom z ekonómie. V roku 1998 získala magisterský titul v odbore medzinárodných vzťahov na Akadémii verejnej správy pri vláde Moldavskej republiky (Academia de Administrare Publică de pe lângă Președintele Republicii Moldova). V rokoch 2010 – 2019 absolvovala magisterské štúdium verejnej správy na John F. Kennedy School of Government Harvardovej univerzity. Okrem materskej rumunčiny hovorí plynule anglicky a rusky. Pracovala pre Svetovú banku, najprv pre jej moldavskú kanceláriu v rokoch 1998 – 2005 a neskôr v rokoch 2010 – 2012 ako poradkyňa jedného z výkonných riaditeľov v sídle Svetovej banky vo Washingtone.[1]
Politická kariéra
V rokoch 2012 a 2015 zastávala post ministerky školstva vo vládach Vlada Filata, Iuria Leancă a Chirila Gaburiciho.[2] Po Gaburiciho rezignácii v júni 2015 bola jednou z možných kandidátok proeurópskej Liberálnej demokratickej strany Moldavska (Partidul Liberal Democrat din Moldova, PLDM) na premiérku.[3] Sanduová podmienila prijatie tejto funkcie odvolaním guvernéra Moldavskej národnej banky Dorina Drăguţanu a prokurátora Cornelia Gurina v nadväznosti na zmiznutie jednej miliardy amerických dolárov z bankového systému.[4] Nakoniec prezident Nicolae Timofti poveril úradom Valeriu Streleţa.
Prezidentské voľby 2016
23. decembra 2015 založila politické hnutie z ktorého sa neskôr vyvinula Strana akcie a solidarity (Partidul Acțiune și Solidaritate, PAS), za ktorú kandidovala v priamych prezidentských voľbách v roku 2016. V prvom kole získala 38,2 % ako druhá po Igorovi Dodonovi s 48,5 %. V druhom kole zvíťazil prorusky orientovaný Igor Dodon s 52,11 % oproti 47,89 % Sanduovej.[5][6]
Ministerka školstva
Od 24. júla 2012 do 30. júla 2015 pôsobila Maia Sanduová ako ministerka školstva. Krátko po jej vymenovaní začala s radom reforiem. Zmenené boli najmä pravidlá pre vykonávanie štátnych skúšok na stredných a vysokých školách. Snažila sa tak zabrániť podvádzaniu počas testov. Pri vchodoch škôl boli nainštalované detektory kovov a učebne boli vybavené kamerami. Študenti, ktorí boli pristihnutí, že počas písomného testu podvádzali, stratili právo skúšku opakovať. Zmeny boli spoločnosťou prijímané kontroverzne, pretože mnoho občanov a politikov sa domnievalo, že takáto kontrola pri skúškach na študentov vyvíja priveľkú psychickú záťaž.[7] Ďalšou zmenou bolo uprednostnenie vyučovania anglického jazyka na úkor ruského. Od roku 2014 je teda podľa učebných osnov angličtina povinným predmetom pre všetkých a ruština len predmetom voliteľným.[8]
Premiérka Moldavska
V parlamentných voľbách v roku 2019 jej Strana akcie a solidarity vytvorila spoločne so stranou PPDA (Partidul Platforma Demnitate și Adevăr) Andreia Năstaseho proeurópsky volebný blok ACUM, ktorý získal 26 zo 101 kresiel jednokomorového parlamentu.[9] 8. júna 2019 parlament Sanduovú schválil za premiérku v koaličnej vláde vytvorenej s víťaznou Stranou socialistov Moldavskej republiky (Partidul Socialiștilor din Republica Moldova, PSRM).[10] Ešte v ten deň vyhlásil Ústavný súd Moldavska vymenovanie jej vlády za protiústavné a odobral Igorovi Dodonovi právomoci prezidenta, čo vyvolalo ústavnú krízu.[11] 15. júna Ústavný súd toto stanovisko zmenil, uznal vznik jej vlády v súlade s ústavou a potvrdil Dodonove právomoci prezidenta.[12][13]
Socialisti, koaličný partner strany ACUM, vyvolali po nezhodách ohľadom procesu menovania generálneho prokurátora 12. novembra 2019 hlasovanie o dôvere jej vláde. Zo 101 poslancov sa 63 postavilo proti Sanduovej a tá bola nútená podať demisiu.[14] Po dvoch dňoch bol menovaný ako jej nástupca Ion Chicu, bývalý minister financií, ktorý sa zaviazal prehĺbiť vzťahy Moldavska s Európskou úniou.[15]
Prezidentské voľby 2020
Štyri roky po neúspešných voľbách opäť kandidovala na post prezidenta a 1. novembra 2020 postúpila do druhého kola z prvého miesta s 36 % hlasov pred obhajujúcim Dodonom s 33 %.[16] Sanduová opäť viedla proeurópsku kampaň a prisľúbila finančnú podporu z Európskej únie, Dodonovi naopak vyjadril podporu Vladimir Putin. V druhom kole, ktoré sa konalo 15. novembra, získala podľa predbežných výsledkov vyše 57 % hlasov.[17] Úradujúci prezident Igor Dodon uznal v pondelok porážku a pogratuloval Sanduovej k víťazstvu. Vyzval tiež občanov k pokojnému odovzdaniu moci bez protestov.[18] Sanduová by mala zložiť prezidentskú prísahu a byť menovaná do úradu do 45 dní od volieb.[19][2]
Prezidentský sľub zložila 24. decembra 2020.[20][21]
Referencie
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maia Sanduová
Externé odkazy
- Maia Sanduová na Facebooku
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Maia Sanduová na českej Wikipédii.