Mariupoľ
Mariupoľ (ukr. Маріуполь – Mariupoľ; rus. Мариуполь – Mariupoľ; gr. Μαριούπολη – Marioupoli) je prístavné a priemyselné mesto pri Azovskom mori v Doneckej oblasti v juhovýchodnej Ukrajine. Mesto leží pri ústí rieky Kalmius zhruba 120 km južne od Donecku. Žije tu 444 493 obyvateľov (2018); mesto je 2. najväčšie v oblasti a 10. najväčšie na Ukrajine.
| Mariupoľ (Маріуполь) | |||
| mesto | |||
 | |||
| |||
| Štát |  Ukrajina | ||
|---|---|---|---|
| Región | Donecká oblasť | ||
| Súradnice | 47°7′50″S 37°33′50″V / 47,13056°S 37,56389°V | ||
| Rozloha | 244 km² (24 400 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 444 493 (2018) | ||
| Prvá písomná zmienka | 1778 | ||
| Časové pásmo | UTC+3 | ||
| - letný čas | UTC+4 | ||
| PSČ | 87500—87590 | ||
| Telefónna predvoľba | +380 629 | ||
| EČV | 57 | ||
  Poloha mesta na Ukrajine | |||
| Wikimedia Commons: Mariupol | |||
| Webová stránka: http://www.mariupol.gov.ua /index.php | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Dejiny a kultúra
Na mieste dnešného Mariupoľa vznikla v 16. storočí kozácka pevnosť. Samotné mesto vzniklo medzi rokmi 1770 – 1780, keď do oblasti Pryazovja prišli krymskí Gréci. Mesto je dodnes strediskom gréckej kultúry na Ukrajine.
Veľký rozvoj nastal po roku 1870 s postavením železnice; vtedy vznikli obrovské železiarne a iné priemyselné budovy. Mesto prešlo ťažkým obdobím nacistickej okupácie (1941 – 1943) a ekonomickej recesie (koniec 20. storočia, po páde ZSSR). Aj keď počet obyvateľov sa zmenšuje mesto stále zostáva významným centrom priemyslu; okrem toho mesto profituje od roku 1926 aj z kúpeľov.
V meste pôsobí divadlo založené v roku 1878 ako prvé v regióne, ďalej sa tu nachádza veľa kín, kultúrnych domov a niekoľko múzeí. Je tu 11 kostolov Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi moskovského patriarchátu a 3 kostoly Kyjevského patriarchátu.
Mesto bolo silne poškodené počas ruskej invázie na Ukrajinu začiatkom roku 2022. Od 1. marca 2022 bolo mesto obkľúčené ruskými silami. V meste sa bránili jednotky ukrajinskej námornej pechoty a práporu Azov. Ich posledné zvyšky sa do 20. mája vzdali. Odvtedy je mesto okupované Ruskou Federáciou.Predpokladá sa, že v dôsledku ostreľovania zahynulo viac než 21 000 civilných obyvateľov mesta.[1]
Etnické zloženie
V meste je veľká národnostná menšina Rusov.
| Národnosť | Počet príslušníkov | Podiel (%) |
|---|---|---|
| Ukrajinci | 248 683 | 48,7 |
| Rusi | 226 848 | 44,4 |
| Gréci | 21 923 | 4,3 |
| Bielorusi | 3 858 | 0,8 |
| Arméni | 1 205 | 0,2 |
| Židia | 1 176 | 0,2 |
| Bulhari | 1 082 | 0,2 |
| ostatní | 6 060 | 1,2 |
Demografický vývoj mesta
V súčasnosti má mesto 493 245 obyvateľov.
| Rok | Počet obyv. | Zmena | Aglomerácia | Zmena |
| 1778 | 168 | - | 168 | - |
| 1782 | 2 948 | +1,655 % | 2 948 | +1,655 % |
| 1850 | 4 579 | +55,33 % | 4 579 | +55,33 % |
| 1897 | 31 800 | +594,47 % | 31 800 | +594,47 % |
| 1913 | 58 000 | +82,39 % | 58 000 | +82,39 % |
| 1939 | 221 500 | +281,90 % | 221 500 | +281,90 % |
| 1941 | 241 000 | +8,80 % | 241 000 | +8,80 % |
| 1943 | 85 000 | -64,73 % | 85 000 | -64,73 % |
| 1959 | 283 600 | +233,65 % | 299 100 | +251,88 % |
| 1979 | 502 600 | +77,22 % | 525 000 | +75,53 % |
| 1987 | 529 000 | +5,25 % | 552 300 | +5,20 % |
| 1989 | 518 900 | -1,91 % | 541 000 | -2,05 % |
| 1994 | 520 700 | 0,35 % | 543 600 | 0,48 % |
| 1998 | 499 800 | -4,01 % | 521 300 | -4,10 % |
| 2001 | 492 200 | -1,52 % | 514 500 | -1,30 % |
| 2002 | 489 700 | -0,51 % | 510 800 | -0,72 % |
| 2005 | 481 600 | -1,65 % | 502 800 | -1,57 % |
| 2007 | 498 600 | +3,53 % | - | - |