Kostol
Kostol sa najčastejšie definuje ako kresťanská budova určená primárne na bohoslužby (v užšom zmysle len na verejné bohoslužby). Existujú však aj iné definície - podrobnosti pozri v kapitole Definícia.
.jpg)
Definícia
V literatúre sa vyskytujú nasledujúce definície slova kostol:
A. Kostol ako budova (definície sú zoradené približne od najširšej po najužšie, najčastejšie sa vyskytuje definícia č. 2a ):
- 1. Kostol je (kresťanská aj nekresťanská) budova určená na bohoslužby; chrám[1][2][3][4][5][6][7]
- 2. Kostol je a) kresťanská budova určená (najmä) na bohoslužby; kresťanský chrám[1][8][9][10][11][12][13][14]; b) v užšom zmysle len takáto budova resp. chrám u katolíkov alebo protestantov[15][16] (porov. aj nižšie kapitolu Kostol u slovenských východných kresťanov)
- 3. Kostol je kresťanská budova určená na verejné bohoslužby (V zmysle definícií použitých v súčasnom Kódexe kánonického práva ide o opak kaplnky a súkromnej kaplnky)[17][18][19][20][21][7]
- 4. Kostol je „[kresťanská] jednoduchá alebo až nádherná a umelecky cenná vysoká a rozľahlá stavba, so vstavanou vežou, ozdobenou na vrchole viditeľným kovovým krížom a vo svojom vnútri obsahujúca jeden alebo aj viacero zvonov“[22]
- 5. Kostol je „kresťanský sakrálny objekt väčších rozmerov“[23]
- historicky aj:
- 6. Kostol je kresťanská budova určená na verejné bohoslužby, ku ktorej patrí samostatná obec (farnosť), t. j. opak kaplnky[7]
- 7. Kostol je kresťanská budova určená na verejné bohoslužby, ktorá nie je (len) modlitebňa (t.j. v kostole podľa tejto definície sa robia aj iné úkony než len modlenie a kázanie a budova má spravidla zvony) [7][24]
- 8. Kostol je ohradené priestranstvo okolo budovy určenej na bohoslužby.[5]
B. Kostol ako obrady:
- 9. Kostol znamená hovorovo bohoslužobné obrady v kresťanskej budove určenej (najmä) na bohoslužby[12][5]
C. Kostol ako organizačná jednotka (tieto významy sú len historické):
- 10. Kostol je synonymum slova cirkev, príp. cirkevná organizačná jednotka.[5]
- 11. Kostol je synonymum slova farnosť.[5]
Nasledujúci text článku sa zaoberá iba kostolom ako kresťanskou budovou (t. j. definície č. 2-7 hore, primárne definícia č. 2a). O chráme všeobecne (t. j. definícia č. 1 hore) pozri článok chrám; o obradoch (t. j. definícia č. 9 hore) pozri v článku bohoslužba; o cirkvi (t. j. definícia č. 10) pozri článok cirkev; o farnosti (t. j. definícia č. 11) pozri článok farnosť.
Kostol ako kresťanská budova
Kostol v Kódexe kánonického práva
Podľa Kódexu kánonického práva (§ 1214) je kostol „posvätná budova, určená na božský kult, do ktorej veriaci majú právo prichádzať, aby v nej najmä verejne vykonávali božský kult“. Opakom je kaplnka a súkromná kaplnka. Pozri aj vyššie uvedené poznámky k definícii č. 3.[25]
Kostol u slovenských východných kresťanov
Východní kresťania (čiže gréckokatolíci a pravoslávni) nepoužívajú slovo kostol[26] a označujú svoje kostoly ako cerkev alebo chrám[27]. Jeden typ pravoslávneho a gréckokatolíckeho chrámu sa volá sobor.
Dejiny kostolov
Kostoly na Slovensku
Na Slovensku je vyše 4000 kostolov (vrátane cerkví).[28] Za najstarší sa považuje kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch.[29]
O dejinách kostolov na Slovensku pozri:
