Mlok horský

Je rozšírený hlavne stredom Európy: sever Španielska, veľmi riedko na Britských ostrovoch, od Francúzska po Nemecko a juh Poľska, na východ po Karpaty, na juh po Taliansko a Balkán.^[1] Obýva hlavne horské a podhorské oblasti až do výšky 2 500 m n. m.^[4] Je viazaný na vodu a chladné oblasti^[3]. V nižších polohách obľubuje zatienené vodné plochy, vo vyšších polohách slnečné. V miestach výskytu je hojný.

Na Slovensku je zákonom chránený.^[5]

Medzi európskymi druhmi je veľmi farebný. Samce sú počas párenia svetlé, majú oranžový až červený spodok, čierne bodky a modrobiele pruhy na bokoch. Farebnosť samcov sa po párení vráti do strakato hnedej. Farebnosť je variabilná. Samice sú menej pestré, majú žlté bruško a chrbát strakato hnedý, kamuflovaný.

Je aktívny cez deň aj v noci. Počas párenia žije hlavne vo vode, mimo tohto obdobia žije na súši.^[6]

Patrí medzi stredne veľké druhy mloka. Samice sú väčšie a dorastajú do 12 cm, samce do 9 cm. Samica kladie 250 až 530 vajíčok^[4].

Dospelé jedince sa živia hmyzom, červami, slimákmi ale aj žubrienkami a larvami iných mlokov a žiab. Má sklon ku kanibalizmu^[3][7].

U tohto druhu sa často objavuje juvenilizácia, čiže pohlavná zrelosť lariev a dospelé jedince so žiabrami^[7][4]. S inými druhmi sa kríži výnimočne^[3]. Dožíva sa 10 až 20 rokov^[7].

Poddruhy sa delia hlavne podľa geografického výskytu.^[6]

• I. alpestris alpestris – väčšina strednej a severozápadnej Európy, Alpy a severné Karpaty
• I. alpestris montenegrina – Čierna Hora (aj populácie v minulosti označené ako I. a. serdara)
• I. alpestris veluchiensis –  sever Albánska po Grécko
• I. alpestris apuanus – severné Taliansko, nie Alpy (I. alpestris inexpectatus, populácia v južnom Taliansku je súčasťou I. a. apuanus)
• I. alpestris reiseri – sever a stred Dinár
• I. alpestris cyreni – sever Španielska