Olistostróma

Olistostróma (z gr.) je nevrstevnaté sedimentárne teleso zložené z nevytriedeného, chaoticky usporiadaného materiálu rôznej veľkosti (tzv. olistolity), uloženého v jemnejšom sedimente tvorenom najčastejšie ílom menej pieskom. Vzniká sklzavaním a zosúvaním obvykle nespevnených, čiastočne gravitačných fluidami nasýtených sedimentov až gravitačných prúdov. Niektoré olistostrómy mohli vzniknúť i riečnym podrezávaním strmých útesov.^[1]

Olistostrómy sú veľké (100 až 1000 m dlhé), vymapovateľné telesá. Sú bežné v kolíznych aj extenzných oblastiach^[2]. Bežne sú súčasťou melanží. Olistostrómy sú stratigrafické jednotky ohraničené od svojho okolia depozičnými hranicami, zatiaľ čo melanže sú tektonické jednotky, oddelené strižnými plochami^[3]. Olistolity môžu byť súčasťou melanží, najmä ak sú deformované (zväčša aj s deformovanou základnou hmotou - matrix, v ktorej plávajú). V niektorých prípadoch sú sedimenty hrubozrnných úlomkotokov, podobné olistostrómam označované ako „wildflyš.“

Prvé olistrostrómy boli definované G. Floresom na Sicílii v roku 1955. Známe sú však z rôznych oblastí, vrátane Západných Karpát. Najznámejšia olistostróma sa nachádza v melanži meliatika, napr. na typovom profile pri Meliatskom mlyne v záreze riečky Muráň. Známe sú i z oblasti flyšového pásma. Prípadne i podtatranskej skupiny, kde tvoria šambronské vrstvy.