Rieka
O iných významoch výrazu Rieka pozri Rieka (rozlišovacia stránka).Rieka môže byť [1][2][3][4][5][6][7][8][9]:
- väčší prirodzený vodný tok (prúdiaci jednosmerne vo vyhĺbenom koryte), pričom význam pojmu „väčší“ v tomto kontexte nie je jasne stanovený, obyčajne znamená väčšiu dĺžku, väčšiu rozlohu povodia či väčší prietok; alebo
- väčší stály (príp. periodický) prirodzený vodný tok; alebo
- (väčší) prirodzený vodný tok tečúci v koryte a ústiaci do mora či jazera (alebo sa strácajúci v púšti); alebo
- podľa vodného zákona: povrchový (alebo prevažne povrchový) prirodzený vodný tok; alebo
- zriedkavo, najmä v časti anglických textov: akýkoľvek prirodzený vodný tok; alebo
- na Slovensku aj špecificky:
- prirodzený vodný tok s povodím väčším ako 150 km2; alebo
- prirodzený vodný tok s povodím väčším ako 150 km2 okrem veľtoku (=veľrieky) (t.j. rieka ako položka v rámci delenia vodných tokov na: bystriny - horské potoky - potoky - riečky - rieky - veľtoky)
Charakteristika
Voda rieky pochádza z atmosférických zrážok alebo prameňov. Rieka je bežný spôsob, ako sa zrážky dostávajú do mora alebo väčšieho vodného telesa ako jazero, čo ich robí súčasťou prírodného kolobehu vody.
Menšie prítoky riek sa nazývajú potoky.
Splavné rieky sú dôležité pre obchodnú alebo rekreačnú plavbu, t.j. vodnú dopravu a lodnú prepravu. Na riekach sa budujú hate alebo priehrady s hydroelektrárňami, ako aj nádrže na zachytenie povodňových vôd, na zavodňovanie a rekreačné využitie.
Delenia
Delenie podľa prietokov
- stála (=perenujúca) – tečúca stále
- periodická (=nestála, intermitentná, sezónna) - tečúca periodicky
- epizodická (=občasná, efemérna) – tečúca občasne; toto sú občasné púšťové rieky (vádí)
Delenie podľa klimatických charakteristík
- alpská rieka – Dunaj, Rhôna...
- rieka západeurópskeho typu
- rieka púšťového typu (vádí)
- rieka tropického typu
Podľa typu ústia
- hlavná rieka (tok 1. rádu) – rieka vlievajúca sa do oceánov, morí, jazier alebo zanikajúca v púšti - Dunaj, Odra
- prítok (tok 2. rádu) – vodný tok ústiaci do hlavnej rieky - Váh (→ Dunaj), Dunajec (→ Odra)
- prítok (tok 3. rádu) – vodný tok ústiaci do toku 2. rádu - Kysuca (→ Váh → Dunaj), Poprad (→ Dunajec → Odra)
- prítok (tok 4. rádu) – vodný tok ústiaci do toku 3. rádu - Bystrica (→ Kysuca → Váh → Dunaj), Mlynica (→ Poprad → Dunajec → Odra) atď.
Merané údaje
Štatistické údaje bežne uvádzané pri riekach:
Tok
Rieka tečie po naklonenom dne koryta, pričom na niektorých miestach voľne padá - jednorazovo alebo po stupňoch (vodopád, prah). Rýchlosť prúdu sa pohybuje medzi niekoľko cm/s až 6 – 7 m/s. Tok je najrýchlejší v prúdnici, čo je línia spájajúca najhlbšie miesta rieky.
Tok rieky môžeme rozdeliť na tri časti podľa príkrosti spádovej krivky riečneho koryta a geomorfologického rázu doliny:
- horný tok, s prevahou hĺbkovej erózie
- stredný tok, kde sa prejavuje erózia aj sedimentácia
- dolný tok, s prevahou sedimentácie (akumulácie unášaného materiálu)
Na strednom a hlavne dolnom toku s malou rýchlosťou vodného prúdu vznikajú vplyvom bočnej erózie meandre (riečne zákruty).
Sediment unášaný riekou sa delí na časť, ktorá je vlečená po dne - tzv. splaveniny, a časť nesenú v suspenzii - tzv. plaveniny.[10]
Najvodnatejšie rieky sveta
(podľa priemerného prietoku)
- Amazon - 219 000 metrov kubických za sekundu
- Ganga - 43 000 metrov kubických za sekundu
- Kongo - 41 800 metrov kubických za sekundu
Rieky s najväčším povodím
- Amazon - 6 915 000 kilometrov štvorcových
- Kongo - 3 680 000 kilometrov štvorcových
- Níl - 3 400 000 kilometrov štvorcových
Najdlhšie rieky
- Amazon - 6 762 km (udáva sa ale aj 7 025 či 5 500 km)
- Níl - 6 671 km (udáva sa aj 6 695 km)
- Jang-c’-ťiang - 6 380 km (udáva sa aj 6 300 či 5 472 či 5 701 km)
