Ordo sacerdotum

Najvyššie postavenie mal rex sacrorum (príp. rex sacrificus, rex sacrificiorum alebo rex sacrificulus). Tento titul sa prekladá ako kráľ – obetník^[2] alebo veľkňaz,^[3] výstižnejší preklad je však kráľ posvätných úkonov (rítov) (lat. sacrum – sviatosť, posvätný úkon).^{[pozn 1]} Prislúchal mu starorímsky boh Janus, strážca brán a boh začiatku, sídlom bola Regia na Fóre. Pôvodne táto funkcia spadala do kompetencie kráľa (lat. rex), vyčlenila sa až po zvrhnutí kráľovstva.^{[pozn 2]}

Požiadavkou bol patricijský pôvod, pričom táto funkcia bola udeľovaná doživotne a nebola povolená kumulácia viacerých úradov (vrátane služby v légiách). Zároveň bol oslobodený od všetkých občianskych a vojenských povinností.^[4] Jeho prvenstvo v kňazskej hierarchii bolo však len dôstojné a ideové, pretože držiteľom skutočnej moci v náboženských záležitostiach bol pontifex maximus.^[5]

V jeho kompetencii bolo vykonávanie obiet počas Kalend, Nón a iných sviatkov, pričom taktiež oznamoval verejnosti nasledujúce náboženské sviatky. Jedným zo špecifických rituálov, ktoré vykonával, bolo regifugium resp. fugalia (lat. – útek kráľa), ktoré sa konalo každoročne 12. februára na zhromaždisku Comitium na Fóre.^{[pozn 3]} Podľa Ploutarchaa na tomto mieste rex sacrorum vykonal obetu a následne odtiaľ rýchlo ušiel.^[6] Ovídius v básnickej skladbe Kalendár to odvodzuje od vyhnania posledného rímskeho kráľa Tarquinia Superba.^[7] Avšak už niektorí antickí autori (napr. Festus, Cincius) takéto vysvetlenie odmietali a domnievali sa, že dôvodom úteku bol spomínaný zákaz účasti na rokovaniach zhromaždení – preto rex sacrorum hneď po vykonaní obety zo zhromaždiska rýchlo odišiel.^[8]

Regina sacrorum

Jeho manželka, regina sacrorum (preklad totožný ako pri rex sacrorum, len miesto kráľ sa používa kráľovná), taktiež plnila niektoré kultové úkony, napr. na sviatok Kalendy obetovala prasnicu alebo ovcu bohyni Juno.^[9] Ich manželstvo malo natoľko významnú úlohu, že v prípade jej smrti musel rex sacrorum opustiť úrad.

Ďalšie miesto v hierarchii zastávali traja vrchní kňazi, tzv. flamines maiores v poradí: Flamen Dialis, kňaz najvyššieho boha Jupitera, Flamen Martialis, kňaz boha Marsa a Flamen Quirinalis, kňaz starorímskeho boha Quirina, ktorý bol spoločne s Marsom ochrancom Ríma a poriadku rímskej spoločnosti. Každý z týchto kňazov dohliadal ako najvyšší kňaz na vykonávanie kultu svojho božstva, vrátane im venovaných slávností.

Pontifex maximus je podľa ordo sacerdotum síce až na piatom mieste, avšak práve on je držiteľom reálnej zvrchovanej moci aj nad predchádzajúcimi kňazmi. Jeho hlavnou úlohou bolo zabezpečovanie náklonnosti bohov (lat. pax deorum) prostredníctvom dohľadu nad vykonávaním rímskych náboženských kultov. V praxi to znamenalo vysviacku všetkých chrámov a posvätných miest, dohľad nad kalendárom, vrchný dozor nad sobášmi podľa rítu confarreatio,^{[pozn 4]} vrchný dohľad nad pochovávaním a celková kontrola morálky spoločnosti.

Okrem náboženských právomocí mal aj výraznú súdnu autoritu, často rozhodoval v dôležitých sporoch. Do roku 254 pred Kr. bol pontifex maximus výlučne patricijským úradom a v roku 13 pred Kr. sa následkom Augustovej politiky stal súčasťou cisárových právomocí. Prvým cisárom, ktorý sa oficiálne vzdal tohto titulu bol Gracián.

Dobové pramene

• Festus, Sextus Pompeius; Müller, Karl Otfried; Paulus Grammaticus (1839), Sexti Pompei Festi De verborum significatione quae supersunt: cum Pauli epitome, s.l.: Weidmann, http://archive.org/details/deverborumsigni00fest, dost. 2014-05-13 
• Nasonis, Pubius Ovidi, Fasti, Liber II, The Latin Library, http://www.thelatinlibrary.com/ovid/ovid.fasti2.shtml, dost. 2014-05-13 
• Ploutarchos (1936), „Quaestiones Romanae“ (en), Moralia (4 vyd.), Cambridge (MA): Harvard University Press, http://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A2008.01.0211%3Asection%3D63, dost. 2014-05-13 

Monografie

• Beard, Mary; North, John; Price, S. R. F. (1998), Religions of Rome, vol. 1, A History, Cambridge; New York: Cambridge University Press, ISBN 0521304016 
• Forsythe, Gary (2006), A Critical History of Early Rome, Berkeley: University of California Press, ISBN 0520249912 Chybné ISBN 
• Jones, Prudence; Pennick, Nigel (2013), A History of Pagan Europe, Abingdon; New York: Routledge, ISBN 1136141723 
• Woodard, Roger D. (2013), Myth, Ritual, and the Warrior in Roman and Indo-European Antiquity, New York: Cambridge University Press, ISBN 1107022409 Chybné ISBN 

Heslá v encyklopédiách

• Berger, Adolf, ed. (1991), „Rex sacrorum (sacrificulus)“, Encyclopedic Dictionary of Roman Law, vol. 43, pt. 2, Philadelphia: American Philosophical Society, str. 685, ISBN 0871694352 
• James, Edwin Oliver et al. (2011), „priesthood (religion) : Ancient Greece and Rome“, Encyclopædia Britannica 
• Platner, Samuel Ball, ed. (1929), „Comitium“, A Topographical Dictionary of Ancient Rome, London: Oxford University Press, http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Gazetteer/Places/Europe/Italy/Lazio/Roma/Rome/_Texts/PLATOP*/Comitium.html 
• Svoboda, Ludvík, ed. (1973), „Rex sacrorum“, Encyklopedie antiky, Praha: Academia, str. 521 
• Schmitz, Leonhard (1875a), „Regifugium“, in Smith, William (en), A Dictionary of Greek and Roman Antiquities, London: John Murray, http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/secondary/SMIGRA*/Regifugium.html 
• Schmitz, Leonhard (1875b), „Rex Sacrificulus“, in Smith, William (en), A Dictionary of Greek and Roman Antiquities, London: John Murray, http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/secondary/SMIGRA*/Rex_Sacrificulus.html 

Prekladové slovníky

• Pražák, Josef M.; Novotný, František; Sedláček, Josef (1980), Latinsko-český slovník (19 vyd.), Praha: Státní pedagogické nakladatelství 
• Špaňár, Július; Hrabovský, Jozef (2012), Latinsko-slovenský slovensko-latinský slovník (8 vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 

• Rímske kňažstvo v online vydaní encyklopédie Britannica (po anglicky)