Pôstne obdobie

V rímskokatolíckej cirkvi je obdobie roka liturgicky nazývané pojmom pôstne obdobie umiestnené pred Veľkou nocou a trvá 40 dní – začína sa v Popolcovú stredu a končí sa Piatkom utrpenia Pána. Do pôstnych dní sa v západnom obrade nerátajú nedele. Podľa pôstneho poriadku Rímskokatolíckej cirkvi sú dni prísneho pôstu predovšetkým Popolcová streda a Piatok utrpenia Pána (hoci ten už nie je dňom pôstneho obdobia), keď je prikázané zdržiavať sa mäsitých pokrmov a je dovolené iba raz za deň sa dosýta najesť.^[1] V rámci rozjímania nad utrpením Krista sa počas neho modlia napríklad krížové cesty počas piatkov.

Pôstne obdobie je rozdelené akoby na dve časti.

Prvá časť trvá od popolcovej stredy do soboty po 4. pôstnej nedeli. Táto časť pôstu je zameraná na vlastné pokánie, ľútosť nad hriechmi. Význačným dňom je štvrtá pôstna nedeľa (tzv. Laetare), ktorá sa nesie v mierne radostnejšom duchu. Kňaz si počas tejto nedele môže obliecť ružový ornát (druhý deň v liturgickom roku, kedy to môže urobiť je 3. adventná nedeľa). Zmyslom tejto nedele je pripomienka, že veľkonočná radosť „už je blízko“.

Druhá časť pôstneho obdobia sa začína 5. pôstnou nedeľou (tzv. smrtná nedeľa), tu sa mení zameranie pôstneho obdobia z vlastného pokánia na rozjímanie o Kristovom utrpení. Trvá až do zeleného štvrtku, kedy sa pôstne obdobie končí a začína obdobie veľkonočného trojdnia. Danému aspektu sú prispôsobené liturgické čítania a modlitby i spevy. Od oltárov sa odstráni akákoľvek kvetinová výzdoba a všetky kríže sa zahalia čiernym, alebo fialovým súknom.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Veľký pôst

V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi existuje viacero pôstnych období: Veľký pôst, filipovka, petro-pavlovský pôst a uspenský pôst. Veľký pôst časovo približne zodpovedá rímskokatolíckemu pôstnemu obdobiu pred Paschou (začína sa však trocha skôr a nezarátavajú sa doňho soboty a nedele), ale výrazne sa od neho líši pôstnou disciplínou, obsahovo i liturgicky.