Peer review

Najčastejšie sa pojem vzťahuje na recenziu vedeckého tlačeného diela vo forme jeho odborného posúdenia nezávislými odborníkmi (expertné posudzovanie článku^[2]) z rovnakej oblasti pred jeho vydaním. Recenziu vykonáva osoba, ktorá je odborníkom v rovnakej oblasti ako autor vedeckej práce, čo sa v oblasti viacodborových vedeckých disciplín, ktorým sa nevenujú jednotlivci, ale rozsiahle vedecké tímy, môže stať predmetom sporov. Recenzentov (spravidla 2 na článok) vyberá zvyčajne redakčná rada vedeckého časopisu z osôb, ktoré nie sú jej členmi.^[2]

Odborné vedecké časopisy si ako podmienku publikovania vedeckej práce, vyžadujú preskúmania tejto práce, vlastnými alebo externými recenzentmi. Konkrétny „správny“ postup pri „overovaní“ nie je stanovený a odlišuje sa podľa zvyklostí toho-ktorého časopisu. Rozsah „overovania“ môže siahať od jednoduchého schválenia redaktorom až po žiadosť o úplné sprístupnenie napríklad surových dát a metodiky, ktorou boli tieto dáta spracované, aby bolo možné vykonať úplnú verifikáciu alebo znovu zopakovať objav, o ktorom vedecký článok pojednáva.

Napriek tomu, že metodika peer review býva často kritizovaná ako pomalá (či naopak unáhlená), neefektívna alebo nepochopená, vedecká verejnosť ju často - spolu s princípom falzifikácie - chápe ako to, čo odlišuje vedu, od náboženských dogiem.